Pápežova otázka v Trojičnú nedeľu: Odráža náš život Boha, v ktorého veríme?

Námestie pred Bazilikou sv. Petra bolo hojne zaplnené veriacimi rozličných národností. V úvodnom biblickom zamyslení sa na nich pápež obrátil aj týmito slovami:  

„Slávenie Najsvätejšej Trojice nie je ani tak teologickým cvičením, ako skôr revolúciou v našom spôsobe života. Boh, v ktorom každá osoba žije pre druhú v nepretržitom vzťahu, nie pre seba, nás podnecuje, aby sme žili s druhými a pre druhých. Otvorení.

Dnes si môžeme položiť otázku, či náš život odráža Boha, v ktorého veríme: Ja, ktorý vyznávam vieru v Boha Otca i Syna i Ducha Svätého, naozaj verím, že k životu potrebujem druhých, že sa potrebujem druhým rozdávať, že potrebujem druhým slúžiť? Potvrdzujem to slovami, alebo svojím životom?“

Blahoslavené alžbetínky - vzor pre kresťanov prenasledovaných dnes

Po udelení požehnania Svätý Otec pozval 

prítomných k potlesku na počesť desiatich sestier alžbetínok, blahorečených v sobotu 11. júna v Poľsku:

„Včera boli v poľskom Vroclave blahorečené mučeníčky sestra Paschalis Jahnová a deväť spolusestier z Kongregácie sestier svätej Alžbety, zabité na konci Druhej svetovej vojny v prostredí nepriateľskom voči kresťanskej viere.

Týchto desať rehoľníčok, hoci si boli vedomé nebezpečenstva, ktoré im hrozilo, zostali po boku starých a chorých ľudí, o ktorých sa starali. Nech ich príklad vernosti Kristovi pomôže nám všetkým, najmä prenasledovaným kresťanom v rôznych častiach sveta, aby sme odvážne vydávali svedectvo o evanjeliu. Zatlieskajme novým blahoslaveným!“

Nádej na cestu do Afriky v neskoršom termíne

Ďalej pápež František s vyjadrením zármutku poprosil 

obyvateľov Konga a Južného Sudánu o pochopenie jeho rozhodnutia odložiť zo zdravotných dôvodov apoštolskú cestu do ich krajín. Poprosil ich o odpustenie a pozval k modlitbe, aby sa cesta čím skôr mohla uskutočniť:

„Chcel by som sa obrátiť na ľud a verejných predstaviteľov Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu. Milovaní, s veľkou ľútosťou som musel kvôli problémom s nohou odložiť svoju návštevu vašich krajín, plánovanú na prvé dni júla.

Je mi naozaj veľmi ľúto, že som musel odložiť túto cestu, na ktorej mi veľmi záleží. Ospravedlňujem sa za to. Modlime sa spolu, aby som s pomocou Boha a lekárskej starostlivosti mohol čo najskôr prísť medzi vás. Majme nádej!“

Rozhodnutie odložiť cestu na radu lekárov vzhľadom na liečbu pápežovho kolena oznámila Svätá stolica v piatok 10. júna, tri týždne pred plánovaným termínom.

Deň boja proti detskej práci

Vo Svetový deň proti detskej práci pápež František vyzval k spoločnej angažovanosti, aby deti neboli oberané o ich základné práva nútením k práci:

„Dnes je Svetový deň proti detskej práci. Usilujme sa všetci o odstránenie tejto pohromy, aby žiadne dieťa nebolo zbavené svojich základných práv a nebolo nútené pracovať. Dramatická realita detí vykorisťovaných na prácu je výzvou doliehajúcou na nás všetkých!“

Vojna na Ukrajine: nech neochladne záujem o trpiacich

Svätý Otec opäť venoval pozornosť aj vojne na Ukrajine, ktorá trvá už 109 dní. Vyzval neochabovať v solidarite s trpiacimi a v úsilí o mier, aby v nás plynutie času nevyvolalo pasívne privyknutie si na vojnu: 

„V mojom srdci je stále živo prítomná myšlienka na obyvateľov Ukrajiny, sužovaných vojnou. Nech ubiehajúci čas neochladí našu ľútosť a náš starostlivý záujem o týchto utrápených ľudí. Prosím, nenavyknime si na túto tragickú skutočnosť! Majme ju vždy v srdci. Modlime sa a bojujme za mier.“

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Nedeľa Najsvätejšej Trojice, 12. júna 2022

Drahí bratia a sestry, dobrý deň a požehnanú nedeľu!

Dnes je slávnosť Najsvätejšej Trojice a v evanjeliu z tejto slávnosti nám Ježiš predstavuje ďalšie dve božské Osoby, Otca a Ducha Svätého. O Duchu hovorí: „Nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám“ to. A potom o Otcovi hovorí: „Všetko, čo má Otec, je moje“ (Jn 16,14-15).

Všimnime si, že Duch Svätý hovorí, ale nie sám o sebe: ohlasuje Ježiša a zjavuje Otca. A všimnime si tiež, že Otec, ktorý vlastní všetko, pretože je pôvodcom všetkého, dáva Synovi všetko, čo vlastní: nič si nenecháva pre seba a úplne sa dáva Synovi. A tiež, Duch Svätý nehovorí o sebe, ale o Ježišovi, hovorí o iných. A Otec nedáva seba, ale Syna. Je to otvorená štedrosť, jeden otvorený druhému.

A teraz sa pozrime na nás, na to, o čom hovoríme a čo vlastníme. Keď hovoríme, vždy chceme, aby sa o nás hovorilo dobre, a často hovoríme len o sebe samých a o tom, čo robíme. Koľkokrát! „Urobil som toto a tamto...“, „Takýto som mal problém...“. Zakaždým sa rozpráva takto. Ako sa to líši od Ducha Svätého, ktorého reč je ohlasovaním iných, a od Otca a Syna! A ohľadom toho, čo vlastníme, ako len na tom lipneme a ako ťažko nám padne podeliť sa o to s inými, dokonca aj s tými, ktorí nemajú to najnutnejšie! Slovami je to ľahké, ale potom v praxi veľmi ťažké.

Preto slávenie Najsvätejšej Trojice nie je ani tak teologickým cvičením, ako skôr revolúciou v našom spôsobe života. Boh, v ktorom každá osoba žije pre druhú v nepretržitom vzťahu, nie pre seba, nás podnecuje, aby sme žili s druhými a pre druhých. Otvorení.

Dnes si môžeme položiť otázku, či náš život odráža Boha, v ktorého veríme: Ja, ktorý vyznávam vieru v Boha Otca i Syna i Ducha Svätého, naozaj verím, že k životu potrebujem druhých, že sa potrebujem druhým rozdávať, že potrebujem druhým slúžiť? Potvrdzujem to slovami, alebo svojím životom?

Trojjediného Boha, drahí bratia a sestry, treba ukazovať takto, skôr skutkami než slovami. Boh, ktorý je pôvodcom života, sa odovzdáva menej prostredníctvom kníh a viac prostredníctvom svedectva života. On, ktorý, ako píše evanjelista Ján, „je láska“ (1 Jn 4,16), sa zjavuje prostredníctvom lásky.

Spomeňme si na dobrých, veľkodušných a tichých ľudí, ktorých sme stretli: keď si spomenieme na ich spôsob myslenia a konania, môžeme mať malé odzrkadlenie Boha - Lásky. A čo to znamená milovať? Nielen chcieť dobro a konať dobro, ale ešte skôr, od koreňa, prijať, byť otvorenými pre druhých, dať im miesto, vytvoriť priestor pre druhých. To znamená milovať, od koreňa.

Aby sme to lepšie pochopili, spomeňme si na mená božských Osôb, ktoré vyslovujeme zakaždým, keď robíme znak kríža: v každom mene je prítomnosť druhého. Napríklad Otec by nebol taký bez Syna; rovnako Syn nemôže byť myslený sám, ale vždy ako Syn Otca. A Duch Svätý je zasa Duchom Otca a Syna. Skrátka, Trojica nás učí, že nikdy nemožno byť bez druhého. Nie sme ostrovy, sme na svete, aby sme žili na Boží obraz: otvorení, tí, ktorí potrebujú druhých a potrebujú druhým pomáhať.

A tak si položme túto poslednú otázku: Som aj ja v každodennom živote odrazom Trojice? To, že sa denne prežehnávam v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, ten každodenný znak kríža, zostáva samoúčelným gestom, alebo ma to inšpiruje v tom, ako rozprávam, ako sa s druhými stretávam, ako odpovedám, ako posudzujem a ako odpúšťam?

Nech nám Panna Mária, dcéra Otca, matka Syna a nevesta Ducha Svätého, pomáha prijímať a životom dosvedčovať tajomstvo Boha - Lásky.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu -Vatican News)

-jb-