Spolupráca náboženstiev na podpore mieru

Spolupráca medzi ľuďmi odlišných náboženstiev je najlepším predchádzaním konfliktom. Nestačí morálne odsúdenie vojny, treba činy spolupráce, konané vo vernosti vlastnej viere a pre dobro všetkých. Takéto činy vytvárajú spojivo medzi ľuďmi.

Pre kresťana spolupráca s inovercom nie je zradou vlastnej identity, ale svedectvom, že naša viera je živá: každý človek pochádza od Boha a v ňom má svoj cieľ. Takáto živá viera potom dokáže premieňať svet.

Istotne nikomu z nás nie je neznáma svätá Matka Tereza z Kalkaty. Položme si otázku: Ako dokázala rozvinúť misiu uprostred sveta hinduistov, budhistov a moslimov? Spoluprácou na spoločnom dobre tamojších ľudí. Verná vlastnej identite bez veľkých slov preukázala materinský postoj, ukázala Božiu dobrotivú lásku.

Postoj úcty k druhému prezrádza, či som mu naozaj blížnym. Vzťahy s ľuďmi iných náboženstiev sú neraz náročnou skúškou. Sú pre nás školou vernosti vlastnej identite. V tejto vernosti dokážeme evanjeliovo podať ruku tomu, kto sa od nás líši náboženstvom. Spolupracovať s ním na tom, čo máme spoločné.

Pred 60 rokmi svätý pápež Pavol VI. spolu s otcami Druhého vatikánskeho koncilu podpísal Deklaráciu o postoji Cirkvi k mimokresťanským náboženstvám. Text z 28. októbra 1965 Nostra aetate (latinský názov v preklade znamená „V našej dobe“) bol prelomový. Hoci nepoužíva slovo misia, hovorí o úlohe Cirkvi poza jej vlastné hranice. Toto sú jeho prvé dve vety:

„V našej dobe, keď sa ľudstvo čoraz väčšmi zjednocuje a vzťahy medzi jednotlivými národmi sa stávajú zo dňa na deň užšími, Cirkev pozornejšie skúma svoj postoj k nekresťanským náboženstvám. Keďže má povinnosť napomáhať jednotu a lásku medzi ľuďmi, ba aj medzi národmi, všíma si predovšetkým to, čo je ľuďom spoločné a čo ich vedie k vzájomnému spolunažívaniu“ (č. 1).

Žijeme v ére vojen, keď každé posilnenie zmierenia má cenu zlata. Môžeme sledovať, ako Lev XIV. nadväzuje svojimi neúnavnými mierovými výzvami na cestu, ktorou viedol Cirkev pápež František. Nedávno ohlásil svoju prvú apoštolskú cestu. Bude smerovať v úvodzovkách „za hranice kresťanského sveta“, tam, kam mal namierené jeho predchodca. Do Turecka a Libanonu.

Vo svete, ktorý je často rozdelený jednostrannými záujmami účelovo zneužívajúcimi náboženstvo, medzináboženský dialóg pomáha aj rozpoznať zdeformované prejavy. Koncilový dokument Nostra aetate vyhlasuje, že „každá teória alebo prax, ktorá zavádza diskrimináciu medzi človekom a človekom alebo medzi národom a národom, čo do ľudskej dôstojnosti a práv, ktoré z toho vyplývajú, je neodôvodnená“ (č. 5).

Pápež František v roku 2020 v encyklike o bratstve a sociálnom priateľstve Fratelli tutti dal za príklad sv. Františka z Assisi, muža pokoja. Pripomenul jeho historickú návštevu u moslimského sultána v Egypte. Skúsme si uvedomiť, že sv. František nežil v pokojnejšej dobe než je tá naša. Zažil vojny medzi talianskymi mestami, križiacke výpravy. Akým spôsobom hlásal bratstvo? Otcovským postojom, schopnosťou vidieť v druhom Božie dieťa. V encyklike Fratelli tutti o svätom Františkovi čítame túto charakteristiku:

„Komunikoval Božiu lásku. Pochopil, že ‚Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom‘ (1 Jn 4,16). Týmto spôsobom sa stal pre všetkých otcom, ktorý uskutočnil sen o bratskom spoločenstve, pretože len človek, ktorý sa rozhodne priblížiť k druhým ľuďom v pohybe, nie preto, aby ich vtiahol do svojho života, ale aby im pomohol byť viac samými sebou, sa skutočne stáva otcom“ (č. 4).

Matka Tereza, svätý František, postoje materstva a otcovstva, vedomie, že všetci sme si bratmi a sestrami. Zalistujme si ešte v encyklike Fratelli tutti, tentoraz v záverečnej kapitole, kde sa píše:

„Vychádzajúc z uznania hodnoty každej ľudskej osoby ako stvorenia, ktoré je povolané byť Božím dieťaťom, ponúkajú rozličné náboženstvá vzácny príspevok k budovaniu bratstva a k obrane spravodlivosti v spoločnosti. Dialóg medzi ľuďmi rozličných náboženstiev sa nevedie len z diplomacie, zdvorilosti alebo tolerancie. Ako poukázali indickí biskupi, cieľom dialógu je vytvoriť priateľstvo, mier, harmóniu a deliť sa o hodnoty i morálne a duchovné skúsenosti v duchu pravdy a lásky“ (č. 271).

Máme sa deliť o hodnoty. Akéhosi spoločného menovateľa týchto hodnôt, vyjadril pápež František takto:

„Ako veriaci si myslíme, že bez otvorenosti pre Otca všetkých nemôžu existovať solídne a stabilné dôvody apelu na bratstvo. Sme presvedčení, že jedine s týmto vedomím detí, ktoré nie sú siroty, môžeme žiť navzájom v mieri. Pretože rozum sám osebe je schopný pochopiť rovnosť medzi ľuďmi a usporiadať ich občianske spolužitie, no nedokáže vytvoriť bratstvo“ (č. 272).

Toľko slová pápeža Františka. Októbrový úmysel Svätého Otca Leva, aby veriaci rozličných náboženských tradícií spolupracovali na obrane a podpore mieru, spravodlivosti a ľudského bratstva, je budovaním mostov v dnešnom rozbitom svete. Buďme spolupracovníkmi pápeža pri posilňovaní vzťahov bratstva medzi ľuďmi. Spolu s ním sa modlime za túto vec.

A prijmime aj októbrové pozvanie od našich slovenských biskupov modliť sa za tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, aby našli prijatie a podporu v našich spoločenstvách. Aj táto výzva je rozvíjaním odkazu pápeža Františka, ktorý v encyklike Fratelli tutti napísal:

„Cirkev je dom s otvorenými dverami, pretože je matka. A ako Mária, Ježišova Matka, chceme byť Cirkvou, ktorá slúži, ktorá sa vydáva na cestu, ktorá vychádza zo svojich chrámov, zo svojich sakristií, aby sprevádzala život, podporovala nádej, bola znamením jednoty ..., aby stavala mosty, rúcala múry, rozsievala zmierenie“ (č. 276).

Modlime sa (slovami encykliky Fratelli tutti, č. 287): Pane a Otče ľudstva, ktorý si stvoril všetky ľudské bytosti s rovnakou dôstojnosťou, vlej do našich sŕdc ducha bratstva. Prebuď v nás sen o novom spôsobe stretnutia, o dialógu, spravodlivosti a pokoji. Podnieť nás, aby sme všade vytvárali lepšiu spoločnosť a dôstojnejší svet bez hladu, chudoby, násilia a vojen.

 Nech sa naše srdce otvorí všetkým obyvateľom a národom zeme, aby sme spoznali dobro a krásu, ktoré si do nej zasial, aby sme nadväzovali bližšie vzťahy zjednotené v nádeji a spoločných cieľoch. Amen.

Pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby