Advokátka v závoji: Rehoľná sestra obhajuje spravodlivosť v kenskej súdnej sieni

sr. Christine Masivo, CPS - Vatican News

Sestra Immaculate Muthoni, členka Kongregácie Malých sestier sv. Františka (LOSSF), nie je iba rehoľníčkou, ale aj advokátkou Najvyššieho súdu Kene, právnou referentkou Katolíckej univerzity východnej Afriky, akreditovanou školiteľkou Národného vzdelávacieho úradu a právnou audítorkou uznanou Kenskou advokátskou komorou.
Bez ohľadu na všetky tituly je však predovšetkým obrankyňou dôstojnosti a svedkyňou nádeje, pričom dokazuje, že evanjelium spravodlivosti sa nekončí na oltári, no zaznieva aj v súdnej sieni.
Pôsobí pokojne i odolne zároveň  a vyžaruje z nej charizma. Sestra Immaculate tak prepája dva svety, ktoré by mnohí považovali za nezlučiteľné: rehoľný život a právnu prax.

Cesta povolania

Jej príbeh sa nezačal právom, ale mladíckym snom o politológii. Následne však rehoľná formácia a pravidlá nasmerovali jej cestu inam.
Politológia, ako jej vraveli, sa priveľmi spája so straníckymi bojmi. Právo však ponúklo cestu, ako hľadať spravodlivosť bez narúšania rehoľného povolania – života, po ktorom túžila už od detstva.
V rozhovore pre Vatican News so smiechom spomína: „Myslela som si, že právo je menšie zlo, napriek tomu dodnes neľutujem, že som sa stala právničkou.“
Sestra Immaculate nevníma právo a rehoľný život ako oddelené povolania, ale ako dve stránky jednej misie.
„Rehoľný život ma zakoreňuje v modlitbe, odolnosti a súcite,“ vysvetľuje. „Právo mi dáva priestor, kde môžem tieto hodnoty uplatňovať. Navzájom sa teda dopĺňajú a prinášajú skutočnú premenu.“

Spravodlivosť s ľudskou tvárou

Každý prípad, ktorý rieši, nesie viac než právnu váhu. Vždy ide o človeka, niekedy zlomeného, často nepočutého, ale vždy hodného dôstojnosti.
„Nejde o to, či prípad vyhráte alebo prehráte,“ hovorí s presvedčením. „Ide o to kráčať s ľuďmi, aj s tými, ktorí prehrajú, a zabezpečiť, aby spravodlivosť nebola len vykonaná, ale aj precítená.“
Jej prax formuje viera. Sestra Immaculate prináša súcit tam, kde iní vidia len proces, dialóg tam, kde iní vnímajú konflikt, a nádej tam, kde iní vidia prehru.
Spomína si, ako ju na jednej akcii predstavili ako „sestra Immaculate, advokátka“.
„Jedna žena, ktorá bola zlomená nespravodlivosťou a mala obavy z právneho systému, sa mi zdôverila vďaka tomu, že som rehoľníčka,“ hovorí. „Sprevádzala som ju celým procesom, pro bono, až kým nedosiahla spravodlivosť a uzdravenie. To mi potvrdilo, aká silná môže byť kombinácia práva a viery pri obnove nádeje človeka.“

Sr. Immaculate pri krížovom výsluchu

Búranie stereotypov

Pre svoju dvojitú úlohu musela čeliť aj skepticizmu. Niektorí kolegovia na súde ju odpisovali ako „príliš mäkkú“ na právne súboje. Iní v rehoľnom prostredí zas spochybňovali, prečo je rehoľníčka „ponorená do svetskej práce“. Naučila sa však, že najlepšie za ňu hovoria výsledky a vytrvalosť.
„Ľudia začínajú chápať, že byť rehoľníčkou a právničkou zároveň prináša hĺbku a dôveryhodnosť. To búra stereotypy o tom, čo môže žena viery priniesť do profesionálneho priestoru,“ vysvetľuje.
„Keď sa v súdnej sieni predstavím ako ‘sestra Immaculate, zastupujem klienta’, tento titul často odzbrojí protivníkov, zmierni napätie a dokonca otvorí priestor pre dialóg či mimosúdne vyrovnania,“ priznáva.
So smiechom dodáva: „Najčastejšia výzva je, že zakaždým, keď sa prihlasujem do súdneho systému, sudca sa ma spýta, či som si istá, že som advokátka, a chce moje číslo advokátskej licencie – vraj nie sú zvyknutí vídať rehoľníčky ako právne zástupkyne.“

Nová tvár evanjelizácie

Sestra Immaculate je súčasťou tichej revolúcie v africkej Cirkvi. Stelesňuje to, k čomu vytrvalo povzbudzoval pápež František i mnohí zakladatelia reholí – čítať „znamenia čias“ a prijímať nové formy služby Bohu a ľuďom.
Pápež Lev XIV. povzbudil rehoľníkov a rehoľníčky, aby zostali verní svojej charizme a vnímaví voči znameniam čias tak, ako boli ich zakladatelia: „Vaši zakladatelia boli pozorní, uvažovali a milovali, a potom sa vydali na cestu, aj za cenu utrpenia či zlyhania, aby slúžili skutočným potrebám druhých, a rozpoznávali Boží hlas v biede svojich blížnych.“
„Evanjelizácia sa nedeje len prostredníctvom kázania,“ zdôrazňuje sr. Immaculate. „Ide aj o život evanjeliových hodnôt spravodlivosti, súcitu a integrity inými prostriedkami. Či už v práve, médiách alebo v inej oblasti, rehoľné ženy môžu a musia nechať svoju vieru zažiariť vo svojom povolaní.“
Jej snom je vidieť viac sestier pôsobiacich v práve, správe a profesionálnych oblastiach, ktoré sa kedysi považovali za „svetské“, a aby rehoľný život v Afrike prekračoval staré hranice a formoval systémy spravodlivosti v duchu evanjelia.
„Dúfam, že budem môcť pokračovať v štúdiu práva, aby som mohla ovplyvňovať ustanovenia a posilňovať komunity vo väčšom meradle,“ dodáva.

Svedectvo pre našu dobu

Život sestry Immaculate je pripomienkou, že Cirkev je živá, tvorivá a prorocká, keď zasvätené ženy odvážne vstupujú do priestorov spravodlivosti.
Zosobňuje harmóniu viery a rozumu, keď nosí ruženec i právne spisy, presúva sa medzi súdnou sieňou a kaplnkou, raz v habite, inokedy v talári.
Jej poslaním je – ako cituje proroka Micheáša – „zachovávať právo, milovať milosrdenstvo a pokorne chodiť so svojím Bohom.“

Preklad: Klára Tomášiková