Pohreb kardinála Dominika Duku: Svedok viery až do konca

Johana Bronková – Vatican News

Pražská katedrála a nádvorie Pražského hradu boli zaplnené predstaviteľmi českých krajín, ku ktorým sa pridalo mnoho zástupcov Cirkvi zo susedných štátov, aby pochovali kardinála Dominika Duku, emeritného pražského arcibiskupa a jediného syna českých krajín, ktorý v tomto momente dejín nosil kardinálsky purpur, na ich najposvätnejšom mieste.

Pastier pevný vo viere a nebojácny hlásateľ evanjelia

V kondolenčnom telegrame adresovanom arcibiskupovi Graubnerovi a doručenom apoštolským nunciom arcibiskupom Okolom pápež Lev XIV. spomína na kardinála Duku ako na „pastiera pevného vo viere a nebojácneho hlásateľa evanjelia“. „Ďakujeme Bohu za jeho intenzívnu pastoračnú činnosť a s obdivom spomíname na jeho odvahu v období prenasledovania, keď napriek strate slobody ostal verný Kristovi a Cirkvi,“ uvádza sa v pápežskom telegrame, ktorý pripomína aj dominikánsky charizmatický dar pravdy a lásky v duchu biskupského motta zosnulého kardinála In spiritu veritatis. Svätý Otec zveruje „dušu tohto dobrého a štedrého služobníka Božiemu milosrdenstvu“ a udeľuje „apoštolské požehnanie tým, ktorí smútia nad jeho odchodom a zúčastňujú sa na jeho pohrebe“.

Rozlúčka Cirkvi a sveta kultúry, arménska modlitba a hebrejský spev

Requiem a pohrebné obrady v katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha celebroval pražský arcibiskup Jan Graubner, zatiaľ čo záverečné rozlúčkové obrady viedol arcibiskup Jude Thaddeus Okolo, apoštolský nuncius v Českej republike. Biskupi z českých a moravských diecéz koncelebrovali spolu s kardinálmi a biskupmi zo zahraničia, kňazmi z arcidiecézy a kňazmi z dominikánskeho rádu. Počas pohrebnej omše zaznelo Requiem b mol, Op. 89, od Antonína Dvořáka, ktoré zosnulému venovala Akadémia klasickej hudby. Režisér a herec Jiří Strach predniesol čítanie a renomovaný huslista Jaroslav Svěcený uctil svojho priateľa i rodáka z Hradca Králové svojím umením. Obetné dary niesol spoluväzeň z komunistického väzenia. Ako prejav sympatie a podpory arménskemu a izraelskému národu bola pri hrobe prednesená modlitba arménskeho kňaza a hebrejský spev žalmu 16.

Bojovník za pravdu a slobodu v každom veku

Ako pripomenul arcibiskup Graubner, kardinál Duka bol výnimočnou osobnosťou. „Ako bojovník za pravdu a slobodu jasne vynikal v dnešnej zženštilej kultúre.“ Kardinál Duka neváhal hlásať nepopulárne pravdy, úplne v duchu evanjelia, v ktorom Kristus ukázal cestu neobvyklými slovami: „Ja som cesta, pravda a život.“ Pre kresťanov je základom životnej orientácie sústredenie sa na cieľ: byť večne s Kristom, v ktorého veria. Na ceste životom je kresťan pútnikom, nie tulákom blúdiacim bezcieľne. Nie je bezdomovcom, lebo má svoj domov u Pána. Netrpí osamelosťou, lebo Ježiš sám kráča s ním. Prostredníctvom každodenného života v spoločenstve s Ježišom sa učia jeho spôsob myslenia, ktorý sa svetu zdá ťažko pochopiteľný – ale práve to je tá cesta.

Vzdelanie a odvaha viesť dialóg s kýmkoľvek

„Všetci sme omylní ľudia, ktorí sa často musia ospravedlňovať a konfrontovať svoje obmedzenia či bezmocnosť,“ pokračoval pražský arcibiskup. Zo svedectiev, ktoré zazneli po smrti kardinála Duku, vieme, že mnohí si pamätajú, ako sa po ostrejšej reakcii neváhal ospravedlniť s pokorou človeka, ktorému záleží na veci, a nie na vlastnom imidži. Arcibiskup Graubner pridal aj osobnú spomienku z posledných rokov, keď sa s kardinálom stretával „takmer denne pri bežných záležitostiach“: „Najviac mi utkvela v pamäti jeho obrovská erudícia, úžasná pamäť a schopnosť uvádzať veci do súvislostí. Niekedy bolo ťažké sledovať ho v diskusiách, pretože robil veľa odbočiek a vysvetlení, ale tieto jednotlivé kúsky dopĺňali mozaiku ako výrečný obraz, ktorý mnohí poslucháči obdivovali so slovami: Aha! Bol vášnivým diskutérom. Bolo pre mňa zaujímavé vidieť, koľkých neveriacich dokázal osloviť. Nebál sa rozprávať s ľuďmi, ktorými ostatní pohŕdali. Snažil sa dať každému príležitosť stretnúť sa s Bohom a dozvedieť sa o ňom niečo. Bolo dojímavé vidieť mužov, ktorí sa hlásili k neveriacim, ako ho prosili o požehnanie.“

Pokračovanie obnovy Cirkvi

Sústrastné slová, ktoré citoval arcibiskup Graubner, hovoria o mimoriadnom človeku, zvyknutom na dialóg v čase dezorientácie, o odvážnom mužovi bojujúcom proti falošným obvineniam, o pastierovi pevnom vo viere a neohrozenom hlásateľovi pravdy, ktorý bránil základné hodnoty našej spoločnosti.

Toto mu bolo blízke až do samého konca. Arcibiskup Graubner pripomenul, že rád slávil „dôležité výročia, aby sme sa mohli poučiť z histórie“, miloval katedrálu a inicioval výstavbu nových organov, položil základy nového spôsobu financovania Cirkvi a zasadzoval sa za prítomnosť náboženstva na školách. „Keď sa lúčime s otcom kardinálom, musíme povedať, že máme Bohu za čo ďakovať. Našu vďačnosť môžeme prejaviť pokračovaním v práci na obnove Cirkvi, ktorú tak miloval.“