Za kňazov v kríze – úmysel Svätého Otca na apríl

Kňazi, rovnako ako všetci ostatní členovia Božieho ľudu, zažívajú niekedy osamelosť, únavu a zmätok. Nielen z dôvodu vlastných nedostatkov, ale aj preto, že mnohí slúžia v nepriaznivých podmienkach, keď sa od nich často veľa očakáva, no nie vždy sa im dostáva potrebná podpora, sprevádzanie a pomoc.

Lev XIV. v liste o úlohe kňazov Vernosť, ktorá plodí budúcnosť (z 8.12.2025) hovorí aj o kňazských krízach. Žiada Cirkev dbať o každé jedno povolanie: o nové povolania i o tie existujúce. Dnešná roztrieštenosť spoločenských vzťahov ohrozuje kňazov zvlášť samotou a uzavretím sa do seba. Pápež ich povzbudzuje rozvíjať formy spoločného života, aby si mohli vzájomne pomáhať a podnecovať sa duchovne aj intelektuálne (č. 17). Zároveň zdôrazňuje ich vzťah „s laikmi, medzi ktorými sú kňazi so svojou špecifickou úlohou bratmi medzi bratmi, zdieľajú rovnakú dôstojnosť krstu“ (č. 20).

V apríli budeme sláviť Nedeľu Dobrého pastiera. Každé kňazské povolanie je vzácny dar, Boží dar pre celú Cirkev. Je to poklad „v hlinených nádobách, aby bolo jasné, že táto mimoriadna sila je z Boha, a nie z nás“ (2 Kor 4,7). Kňaz je vystavený nebezpečenstvám a nevyhne sa skúškam. Podobne ako v manželstve, je to umenie zvládania kríz. Po dobre zvládnutej kríze prichádza nové štádium vzťahu.

V istom momente krízu zažije asi každý kňaz. Niekto v počiatkoch, ešte pred vysviackou, niekto neskôr. Známy román francúzskeho autora Georgesa Bernanosa Denník vidieckeho farára hovorí o útrapách verného kňaza, ktorý sa v skúškach neraz cíti slabý, na dne, ale cez zápasy rastie vo vernosti a duchovnej hĺbke.

Lev XIV. odporúča kňazom pamätať si chvíľu, keď si ich Pán povolal. „Vernosť povolaniu, najmä v časoch skúšok a pokušení, sa spevňuje, keď si s potešením spomíname na zvuk hlasu Pána. Toho, ktorý nás miluje, volí si nás a povoláva. A nutne sa potrebujeme aj zveriť niekomu skúsenému v živote Ducha, aby nás sprevádzal“ (č. 5).

Kňaz v kríze potrebuje sprevádzanie. Potrebuje nájsť „múdreho starca“, ktorý ho trpezlivo a empaticky vypočuje, dokáže rozpoznať koreň jeho trápenia, pomáha mu radou a v modlitbe ho vytrvalo odporúča Bohu. Byť sprievodcom je cenná cirkevná služba. Pápež nás v apríli pozýva modliť sa aj za duchovných sprievodcov.

Pán podal ruku Petrovi, keď sa začal topiť. Neskôr sa zaňho modlil, aby zvládol ďalšie zlyhania: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov“ (Lk 22,31-32).

Kňaz potrebuje aj oporu v ľudských vzťahoch. Ježiš tri roky trávil čas s Dvanástimi, brával ich aj oddýchnuť si v ústraní. Nebol len učiteľom, ale priateľom. Keď vzkriesený Pán pripraví učeníkom raňajky, to hovorí za všetko. Ježiš mal aj širší okruh priateľstiev: s Lazárom a jeho sestrami, s Nikodémom i mnohými ďalšími. Aj my môžeme byť ako tie Lazárove sestry, ktoré Ježišovi poslali správu: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý“ (Jn 11,3).

Kňaz nie je „osamelý hrdina“. Synodálnosť Cirkvi je aj v tom, že spoločenstvo svojho kňaza podporuje v povolaní a pomáha mu stávať sa lepším duchovným pastierom, lepším človekom. Spoločenstvo, ktoré sa modlí za svojich kňazov, pomáha im vždy nanovo vnímať svoje povolanie ako dar pre dobro všetkých.

Na stretnutí s kňazmi Rímskej diecézy 19. februára 2026 Lev XIV. povzbudil kňazov k rozvíjaniu vzájomných  priateľstiev:

„Nebojme sa iniciatívne zaklopať druhým na dvere: ‚Čo tak sa občas stretnúť, aby sme si poštudovali, popremýšľali, modlili sa a dali si potom dobrý obed?‛ Kňaz, ktorý má najlepšiu kuchárku, môže pozvať ostatných. Spomínam si na diecéznych kňazov v Chicagu, hrávajú spolu golf. Len sa niekto musí ujať iniciatívy... Treba príležitosti rozvíjať priateľstvo, bratské vzťahy, ísť aj do hĺbky. Zdieľať život, nezostať sám.“

Spojencom v modlitbe za kňazov v kríze je nám Panna Mária, Matka kňazov, ktorá vo Večeradle spolu s učeníkmi prosí o dar Tešiteľa. Ona zostala verná pod krížom aj keď sa učeníci rozutekali. Ju dal Ježiš za Matku milovanému učeníkovi.

Ešte niekoľko konkrétnych rád a návrhov:

1. Vyberme si každý týždeň jedného kňaza, konkrétne meno a tvár, a modlime sa za neho.

2. Ak sa nám kňaz zverí s tým, že zakusuje únavu alebo zápas, počúvajme bez súdenia a s empatiou.

3. Vyhnime sa deštruktívnej kritike, premeňme ju na modlitbu. Nevieme, aké vnútorné boje môže kňaz prežívať.

4. Buďme mu nablízku ako spoločenstvo. Pozdrav, návšteva alebo spoločné jedlo môžu byť ozajstným zdrojom útechy.

5. Vážme si ľudskú stránku kňazov. Nevyžadujme dokonalosť. Kňaz tiež potrebuje porozumenie, čas i nehu.

Na záver sa pomodlime slovami Svätého Otca:

Modlitba pápeža Leva XIV. za kňazov v kríze

Pane Ježišu, Dobrý pastier a spoločník na ceste,

dnes do tvojich rúk zverujeme všetkých kňazov,

najmä tých, ktorí prechádzajú chvíľami krízy,

keď samota ťaží, keď srdce zahaľuje mrak pochybností
a keď sa zdá, že únava je silnejšia ako nádej.

Ty, ktorý poznáš ich zápasy a rany,

obnov ich v istote o tvojej bezpodmienečnej láske.

Daj im pocítiť, že nie sú len funkcionári či osamelí hrdinovia,

ale milovaní synovia, pokorní a milovaní učeníci

a pastieri podporovaní modlitbou svojho ľudu.

Dobrý Otče,

nauč nás ako spoločenstvo starať sa o našich kňazov:

počúvať bez súdenia,

ďakovať bez vyžadovania dokonalosti,

aby sme spolu s nimi zdieľali krstné poslanie

hlásať Božie kráľovstvo slovom i skutkom,

a sprevádzali ich našou blízkosťou a úprimnou modlitbou.

Nech sme oporou tým, ktorí sú toľkokrát oporou nám.

Duch Svätý,

nanovo roznecuj v našich kňazoch radosť z evanjelia.

Obdar ich zdravými priateľstvami, vzájomným bratským putom,

zmyslom pre humor aj keď veci nejdú podľa očakávaní

a milosťou znova a znova objavovať krásu svojho povolania.

Nech nikdy nestratia dôveru v teba,

ani radosť slúžiť tvojej Cirkvi s pokorným a veľkodušným srdcom.

Amen.

V Apoštoláte modlitby máme okrem úmyslu Svätého Otca aj úmysel našich slovenských biskupov. V apríli nás pozývajú modliť sa za ľudí žijúcich na periférii spoločnosti, aby ich Kristovo zmŕtvychvstanie pozdvihlo k väčšej dôstojnosti a nádeji.

Pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby – Celosvetovej siete modlitby s pápežom