Irak, nový chaldejský patriarcha: „Návrat kresťanov je najväčšou výzvou“

Federico Piana – Vatican News

Obavy o mladých ľudí, ktorí úplne stratili nádej v budúcnosť Iraku, nestabilita regiónu spojená s napätím v dôsledku konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom, bolesť nad kresťanmi, ktorí naďalej emigrujú a opúšťajú svoje domovy a pozemky. To však nie je všetko, čím sa zaoberá Polis III. Nona.

Nového chaldejského patriarchu Bagdadu, zvoleného len pred štyrmi mesiacmi, napĺňa aj radosť z cirkevnej udalosti, ktorá by sa na prvý pohľad mohla zdať bežnou: na 28. augusta bolo zvolané zasadnutie Zhromaždenia katolíckych biskupov v Ankave, štvrti ležiacej len niekoľko kilometrov severozápadne od Erbilu, hlavného mesta autonómneho regiónu Iracký Kurdistan. Biskupi sa na spoločnom zasadnutí nestretli od roku 2021.

„Pri tejto príležitosti budeme diskutovať o potrebe pravidelného stretávania sa zhromaždenia, ako aj o niektorých zásadných otázkach, medzi ktoré patrí prítomnosť kresťanov v Iraku a spôsoby ochrany ich komunít i území, na ktorých majú historické korene.“

Na programe budú aj ďalšie dôležité cirkevné otázky?

Budeme sa zaoberať spoločnou komisiou pre katechézu, cirkevnými súdmi a spoluprácou v rámci Charity. Synodálna cesta je v dnešnom svete zásadná a nevyhnutná. Som presvedčený, že spolupráca s ostatnými katolíckymi cirkvami nás posilňuje a robí nás schopnejšími premýšľať a konať v službe našim veriacim.

Nikto nemôže všetko zvládnuť sám ani si myslieť, že vlastnými silami dokáže uskutočniť všetko, čo si želá. Z kontaktov, ktoré som mal so všetkými biskupmi – členmi zhromaždenia, jasne vyplynulo, že ich obnovenie spoločných stretnutí veľmi teší a túžia opäť spolupracovať.

Biskupi budú mať príležitosť zamyslieť sa aj nad stavom krajiny. Aká je spoločensko-politická situácia v Iraku?

Z bezpečnostného hľadiska je vnútorná situácia v krajine celkovo dobrá. Pociťujú sa však negatívne dôsledky napätí a konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom, najmä na iracké hospodárstvo. Obyvateľstvo ich už začína konkrétne pociťovať vo svojom každodennom živote.

Z politického hľadiska existuje nádej, že súčasná vláda dokáže priniesť zmenu, upevniť silný štát založený na pevných inštitúciách a bojovať proti korupcii, ktorá predstavuje hlavného nepriateľa krajiny.

Aké sú najnaliehavejšie problémy obyvateľstva, najmä mladých ľudí, ktorí patria medzi najzraniteľnejšie skupiny?

Je to nedostatok nádeje. Mladí ľudia stratili nádej v budúcnosť, vo svoju krajinu, vo svoju vlasť a v istom zmysle takmer vo všetko. Podľa môjho názoru je to najvážnejšia výzva, pretože mladí potom nemajú veľkú motiváciu angažovať sa, budovať svoj vlastný život i život druhých alebo aktívne prispievať k budovaniu spoločnosti.

A potom je tu nezamestnanosť...

Samozrejme, je tu nedostatok pracovných príležitostí a spoločenské prostredie, v ktorom majú mladí niekedy problém nájsť svoje miesto a uplatniť sa. K tomu sa pre mladých kresťanov pridáva ďalšia výzva: túžba emigrovať.

V dôsledku toho sa výrazne znížil počet sobášov. Mnohí mladí si nechcú založiť rodinu tu, pretože plánujú krajinu opustiť. Iní sa zasa necítia na založenie rodiny v podmienkach poznačených neistotou.

Nedostatok nádeje v budúcnosť krajiny, spôsobený nestabilitou celého regiónu, vedie k tomu, že mladí nemajú chuť zapájať sa do verejného života ani prispievať svojím dielom. Aj to predstavuje vážny problém, pretože krajinu budujú predovšetkým mladí ľudia. Bez ich účasti a angažovanosti hrozí, že budúcnosť bude čoraz neistejšia.

Je tu aj otázka dodržiavania ľudských práv. Aká je situácia?

V kontexte nestability, ktorou prechádza región Blízkeho východu, zostáva aj ochrana ľudských práv krehká a neistá. Vo všeobecnosti sa nezaznamenávajú závažné a systematické porušovania vyplývajúce z oficiálneho smerovania štátu.

Problematické je najmä to, ako niektoré inštitúcie zaobchádzajú so svojimi členmi, ako aj správanie v medziľudských vzťahoch. Bezpochyby dochádza k zneužívaniu, najmä pokiaľ ide o niektoré majetky, nezdá sa však, že by išlo o oficiálnu a všeobecne uplatňovanú politiku.

Účinnú ochranu práv jednotlivcov navyše naďalej ovplyvňujú niektoré citlivé a vážne problémy, medzi ktorými vyniká predovšetkým finančná korupcia. K tomu sa pridáva ovplyvňovanie rozhodovacích procesov prostredníctvom ekonomickej moci alebo politického vplyvu.

Džihádisti z ISIS-u už síce nekontrolujú územie, ale naďalej pôsobia ako tajná sieť. Aká je teda v súčasnosti bezpečnostná situácia v krajine?

Ako som už spomenul, v celej krajine je celkovo dobrá. V oblastiach historicky obývaných kresťanmi sa už nevyskytujú bezpečnostné problémy ako v minulosti.

Pretrvávajú však iné výzvy vrátane demografických zmien, nízkeho počtu kresťanov, ktorí sa vracajú do miest svojho pôvodu, a vo všeobecnosti nedostatku základných služieb. V dôsledku poslednej vojny však existujú obavy, že by krajina mohla byť zatiahnutá do konfliktu alebo sa stať miestom stretu medzi jednotlivými zúčastnenými stranami. Doteraz sa nevyskytli mimoriadne závažné problémy, obavy však pretrvávajú.

Nedávno uplynulo dvanásť rokov od noci zo 6. na 7. augusta 2014, keď boli desaťtisíce kresťanov nútené utiecť z Ninivskej planiny. Vy ste tieto chvíle prežívali po boku svojho ľudu. Aké spomienky si na tú noc uchovávate a aký význam má dnes toto výročie pre všetkých kresťanov? Je nejaká tvár, stretnutie či udalosť z tých hodín, na ktorú ste nikdy nezabudli?

Na ten okamih a tú noc sa nedá tak ľahko zabudnúť. Zostávajú vryté v pamäti a hlboko poznačujú život. Spomínam si na desaťtisíce rodín na úteku, niektoré v autách, iné pešo, so strachom napĺňajúcim ich srdcia – bolo ho možné vyčítať z ich očí. Obzvlášť bolestivý bol plač detí.

Osobne som mal veľké obavy o tých, ktorí si ešte neuvedomovali, že musia utiecť, a zostávali vo svojich domovoch. Telefonovať im a naliehať na nich, aby čo najrýchlejšie odišli, bolo pre mňa zdrojom hlbokej úzkosti a veľkého strachu o ich osud.

V tom čase ste boli chaldejským arcibiskupom Mosulu, juhozápadne od Ninivskej planiny, a niesli ste na svojich pleciach celú ťarchu obáv...

Najväčšie obavy sa týkali našich rodín, ktoré zostali v dedinách Ninivskej planiny. Preto som kontaktoval kňazov v niektorých dedinách a do ďalších som osobne vycestoval. Žiadal som ich, aby čo najrýchlejšie evakuovali všetkých ľudí, ktorí sa tam ešte nachádzali, pretože sme sa vopred dozvedeli, že takzvaný Islamský štát plánuje postupovať ďalej.

Uistiť sa, že sa všetkým podarilo dostať do bezpečia, bolo jedným z najťažších a najúzkostnejších momentov tej noci. Ďalším veľkým zdrojom strachu bolo, že sme nevedeli, na koho sa môžeme pri riešení tejto dramatickej situácie spoľahnúť. Všetky štátne inštitúcie boli paralyzované. Boli sme nútení konať na základe vlastných skúseností a podľa toho, čo sme v danej chvíli považovali za najlepšie riešenie. Aj to bola obrovská výzva.

Čo sa odvtedy pre kresťanov zmenilo?

Medzi tými dňami a dnešnou situáciou je nepochybne veľký rozdiel. Atmosféra silného strachu už pominula. Stále však pretrvávajú určité obavy spôsobené všeobecnou nestabilitou.

V tom období kresťania prišli o veľmi veľa. Mnohé z ich strát už nebude možné nahradiť. Najvážnejším dôsledkom je predovšetkým veľký počet kresťanov, ktorí opustili svoju krajinu a domovy, emigrovali do zahraničia alebo sa presťahovali do iných častí Iraku.

Ide o spoločnosť poznačenú vojnami a konfliktmi, ktorá sa nachádza v náročnom regionálnom prostredí charakterizovanom nestabilitou. To všetko komplikuje vzťahy i život vo všetkých jeho oblastiach.

Sloboda žiť svoju vieru preto nezahŕňa iba to, čo sa odohráva vo vnútri kostolov, ale aj možnosť kresťanov byť prítomní a slobodne sa zapájať do všetkých oblastí spoločenského života. A tieto možnosti nemožno v plnej miere zaručiť bez toho, aby kresťania nenarážali na prekážky inštitucionálnej a spoločenskej povahy.

Aká bude podľa vás budúcnosť Ninivskej planiny, kde už z veľkej časti prebehla materiálna obnova, no demografická obnova zostáva neúplná?

Nie je jednoduché predpovedať, čo sa stane. Najväčšou výzvou, ktorej čelíme, je, že sa do tohto regiónu nevrátili všetci kresťania. Mnohí emigrovali z Iraku, zatiaľ čo iní sa rozhodli zostať v stabilnejších oblastiach.

Ich návrat závisí od mnohých faktorov vrátane stability politickej situácie a nádeje, že sa bolestivé udalosti minulosti nebudú opakovať. Je potrebné znovu nadobudnúť dôveru v budúcnosť, aby každý kresťan mohol žiť slobodne, s istotou, že si dokáže vybudovať stabilný život a nájsť si prácu, v ktorej nebude vystavený diskriminácii ani neoprávnenému zasahovaniu.

Ďalšou výzvou je snaha jednotlivých skupín v tejto oblasti presadiť sa na úkor ostatných, ako aj využívanie Ninivskej planiny ako priestoru politických a spoločenských konfliktov.

Ako kresťania zo svojej prirodzenosti a na základe svojej viery nechceme vstupovať do konfliktu s nikým. Naši veriaci sú už konfliktmi unavení a túžia žiť v pokoji a bezpečí. Žiaľ, dodnes sa túto túžbu nepodarilo naplno uskutočniť.

Preklad: Tímea Saboslajová