Nuncius na Ukrajine: Pápež je jediným hlasom mieru

Svitlana Dukhovych – Vatican News

„Na Ukrajine už dlhší čas, keď sa stretávame s inými veľvyslancami, kňazmi alebo biskupmi, je pozdravom často: ‚Vďaka Bohu, že si nažive‘, pretože počet obetí medzi civilistami neustále stúpa.“ Hovorí v rozhovore arcibiskup Visvaldas Kulbokas, apoštolský nuncius na Ukrajine, keď opisuje situáciu v krajine sužovanej vojnou už vyše štyroch rokov. Násilie a útoky sa v posledných týždňoch a mesiacoch zintenzívnili. „Napríklad,“ vysvetľuje pápežský zástupca, „v júli došlo k najmenej desiatim bombardovaniam Kyjeva balistickými raketami: v priemere jedno bombardovanie každé tri dni. To isté sa deje aj teraz, v auguste. To znamená aj veľa civilných obetí.“

Nuncius hovorí o tom, že každý deň na Ukrajine zomrie približne 10 civilistov a dodáva:

„To nás ešte viac podnecuje k tomu, aby sme ocenili to, čo pápež Lev dôrazne hovorí. Napríklad práve včera večer som mal príjemné stretnutie s niektorými pravoslávnymi priateľmi. Boli tam biskup, kňaz a diakon, ktorí s veľkou úprimnosťou zdôraznili: „Máme pápeža Leva, ktorý trvá na tom, že žiadna vojna nemôže byť ospravedlnená.“ Aj naši pravoslávni priatelia veľmi oceňujú toto odhodlanie a jasnosť pápeža Leva, keď opakovane zdôrazňuje, že pre vojnu nemôžu existovať žiadne ospravedlnenia. Je to, ako keby bol jediným hlasom, ktorý sa ozýva na obranu mieru. Chcel som preto zdôrazniť, ako veľmi je toto posolstvo oceňované tu na Ukrajine.“

Apoštolský nuncius na Ukrajine hovoril aj o nedávnych návštevách kard. Zuppiho a Mons. Gallaghera, sekretára pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami. Kard. Zuppi prišiel ako pápežský vyslanec kvôli humanitárnym otázkam, ktorými sa zaoberá od roku 2023. Mons. Gallagher prišiel kvôli duchovným a diplomatickým aktivitám.

„Chcel som predovšetkým zdôrazniť dva aspekty. Prvým je, že všetky orgány, rovnako ako mnoho ľudí, ocenili samotný fakt týchto návštev, pretože dnes, ako všetci vedia, dostať sa do Kyjeva je oveľa ťažšie ako napríklad na Nový Zéland: z logistického hľadiska je to mimoriadne náročné. Druhý aspekt je ešte dôležitejší. Samotná prítomnosť na mieste, venovanie času a pozornosti ľuďom a rozhovorom dodáva týmto návštevám osobitnú hodnotu. Nejde o povrchné stretnutia, ale o hlboké diskusie, a práve tento aspekt považujem za najvýznamnejší. Tieto návštevy totiž skutočne umožňujú hlbšie sa venovať daným otázkam, pretože ani téma mieru, ani súvisiace humanitárne otázky nie sú povrchné témy: vyžadujú si veľa práce, porozumenia a vytrvalosti. Často neexistuje iný spôsob, ako sa nimi zaoberať do hĺbky, ako práve prostredníctvom týchto pracovných návštev. Keďže som prítomný na týchto stretnutiach, nachádzam sa v privilegovanej pozícii, aby som pochopil, aké sú dôležité. Aj eucharistická slávnosť v Berdyčive, ktorej predsedal arcibiskup Gallagher, bola pre mňa veľmi významná. Hoci som zástupcom pápeža na Ukrajine, aj ja potrebujem konkrétne prežívať spoločenstvo s celou Cirkvou. Keď sem príde zástupca alebo osobitný vyslanec pápeža, moje srdce sa otvára, lebo prostredníctvom jeho vyslanca vidím Svätého Otca fyzicky prítomného. Aj ja potrebujem túto konkrétnu blízkosť v modlitbe, lebo modliť sa z diaľky je niečo iné. Spoločná modlitba je niečo úplne iné. Prichádza mi na um evanjelium: mnohí ľudia sa približovali k Ježišovi, lebo sa ho túžili dotknúť. Podobne je aj možnosť na vlastnej koži zažiť modlitbu a prítomnosť Cirkvi veľmi dôležitým zážitkom. Verím, že táto návšteva bola významná nielen pre mňa, ale aj pre mnohých našich biskupov a katolíckych veriacich.“

Arcibiskup Kulbokas hovorí aj o tom, aký dopad má vojna na každodenný život obyvateľov Kyjeva:

„Sú to veľmi ťažké skúsenosti. V Kyjeve napríklad často takmer 50 tisíc ľudí trávi noc na staniciach metra, nepočítajúc ostatné úkryty. Obrovské množstvo obyvateľov Kyjeva, najmä keď vedia, že riziko bombardovania je vysoké, trávi noc pod zemou. Taká je realita. V iných mestách, ako napríklad v Chersone, nemocnice fungujú pod zemou a aj humanitárna pomoc sa môže distribuovať iba v úkrytoch. To isté platí aj pre Charkov. Preto tu vládne hlboké psychické aj fyzické utrpenie. Vzhľadom na intenzitu bombardovania sa nikdy nedá vedieť, kam dopadnú rakety. Ja, keďže nemám rodinu, dokážem túto situáciu zvládnuť s určitým pokojom; ale keď pomyslím na rodičov, otcov a matky, ktorí sa nestarajú toľko o seba, ako o svoje deti, chápem, aká je táto skúsenosť skutočne dramatická. Z rozhovorov s kolegami veľvyslancami viem, že mnohí museli zmeniť dokonca aj svoje zvyky. Jeden z nich mi pred pár dňami povedal: „Idem spať o 20:00, lebo po polnoci, keď začnú ďalšie bombardovania, už viem, že nebudem môcť zaspať.“ Preto sa snažia oddýchnuť si pár hodín skôr, keďže vedia, že noc bude nevyhnutne prerušená. Boli sme teda nútení zmeniť svoje zvyky. Dnes ráno nám navyše spolupracovníci nunciatúry rozprávali, že je ťažké dostať sa dokonca aj autobusom, pretože mnohé cesty sú kvôli bombardovaniu uzavreté. Je potrebné odstrániť trosky a v niektorých prípadoch aj vyčistiť oblasti od nevybuchnutých výbušnín: niektoré balistické rakety totiž vypúšťajú malé kazetové bomby. Ani metro často nedokáže obnoviť prevádzku hneď od skorých ranných hodín, pretože mosty sú z bezpečnostných dôvodov uzavreté. Život v meste sa tak vracia do normálu len postupne. A to nehovorím o ovzduší. Keď počujem toľko obáv o ekológiu, napadá mi, že tu stačí otvoriť dvere domu: okamžite ucítite zápach paliva z rakiet, výbuchov a vyhorených budov. Je to zápach spáleniny, ktorý zostáva vo vzduchu celé dni, niekedy aj týždne, a ovplyvňuje život všetkých. Bohužiaľ, táto skutočnosť sa stala, takpovediac, normálnou. Práve preto som chcel zdôrazniť, aké dôležité sú výzvy pápeža Leva XIV. k mieru. Lebo kto môže ospravedlniť vojnu? Kto sa odváži povedať, že vojna môže mať zmysel? Verím, že nikto to nedokáže. Z tohto dôvodu je znepokojujúce počuť, že stále existujú ľudia, ktorí sa snažia vojnu zľahčovať, pripisovať jej dokonca morálny zmysel alebo ju dokonca požehnávať. Preto sa modlíme za obrátenie našich bratov.“

Preklad a s pracovanie: Zuzana Klimanová