Anjel Pána: Svätosť Cirkvi nespočíva v našich zásluhách

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána:

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

V deň Výročia posvätenia Lateránskej baziliky uvažujeme nad tajomstvom jednoty a spoločenstva s rímskou Cirkvou povolanou byť matkou, ktorá sa pozorne stará o vieru a cestu kresťanov rozptýlených po celom svete.

Katedrála Rímskej diecézy a sídlo nástupcu svätého Petra, ako vieme, nie je len dielom mimoriadnej historickej, umeleckej a náboženskej hodnoty, ale predstavuje aj hnacie centrum viery, zverenej a stráženej apoštolmi, a jej odovzdávania v priebehu dejín. Veľkosť tohto tajomstva sa odráža aj v umeleckej kráse budovy, ktorá práve v hlavnej lodi uchováva dvanásť veľkých sôch apoštolov, prvých Kristových nasledovníkov a svedkov evanjelia.

To nás vedie k duchovnému pohľadu, ktorý nám pomáha ísť ponad vonkajší vzhľad a v tajomstve Cirkvi vidieť oveľa viac ako len jednoduché miesto, fyzický priestor či stavbu z kameňa. V skutočnosti, ako nám pripomína evanjelium v príbehu o očistení jeruzalemského chrámu, ktoré vykonal Ježiš (porov. Jn 2, 13-22), skutočným Božím svätostánkom je Kristus, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. On je jediný prostredník spásy, jediný vykupiteľ, ten, ktorý sa spája s našou ľudskosťou a premieňa nás svojou láskou, predstavuje bránu (porov. Jn 10, 9), ktorá sa pre nás otvára dokorán a vedie nás k Otcovi.

Spojení s ním aj my sme živými kameňmi tejto duchovnej stavby (porov. 1Pt 2, 4-5). My sme Kristovou Cirkvou, jeho telom, jeho údmi, ktoré sú povolané šíriť vo svete jeho evanjelium milosrdenstva, útechy a pokoja prostredníctvom duchovného kultu, ktorý musí žiariť predovšetkým v našom svedectve života.

Bratia a sestry, musíme cvičiť svoje srdce v tomto duchovnom pohľade. Mnohokrát nám krehkosť a pochybenia kresťanov spolu s mnohými zaužívanými postojmi a predsudkami bránia pochopiť bohatstvo tajomstva Cirkvi - jej svätosť totiž nespočíva v našich zásluhách, ale v „daroch Pána, ktoré nikdy neodvolal“, ktorý si naďalej volí „s paradoxnou láskou ako nádobu svojej prítomnosti - aj a práve - špinavé ruky ľudí “ (J. RATZINGER, Úvod do kresťanstva, Brescia, 2005, s. 331).

Kráčajme teda v radosti z toho, že sme svätým národom, ktorý si Boh vyvolil, a prosme Pannu Máriu, Matku Cirkvi, aby nám pomohla prijať Krista a sprevádzala nás svojím príhovorom.

Preklad: Klára Tomášiková, Zuzana Klimanová