Pápežova návšteva Turecka je príležitosťou na „oživenie“ ducha Druhého vatikánskeho koncilu

Daniele Piccini – Vatican News

„V mesiacoch po zemetrasení sme pracovali bok po boku, búrali staré múry rozdelenia a ukazovali, že najhlbšou formou medzináboženského dialógu, ako zvykol hovoriť pápež František, je dialóg života, najmä v službe chudobným.“

Biskup Paolo Bizzeti, ktorý bol od roku 2019 až donedávna prezidentom Tureckej katolíckej charity (Caritas Türkiye), stále považuje túto medzináboženskú spoluprácu za jednu z najvýznamnejších skúseností svojho dlhoročného pôsobenia v tejto krajine.

Biskup, ktorý bol v rokoch 2015 až 2024 latinským apoštolským vikárom v Anatólii, pozná tento región veľmi dobre.

V rozhovore pre Vatican News sa podelil o svoje úvahy a nádeje pred nadchádzajúcou apoštolskou cestou pápeža Leva XIV. do Turecka – návštevou, ktorá ho zavedie do Ankary, Istanbulu a İzniku, kedysi známeho ako Nicea, pri príležitosti 1700. výročia prvého ekumenického koncilu. 

Od 27. do 30. novembra uskutoční pápež Lev XIV. svoju prvú apoštolskú cestu. Navštívi Turecko, kde kresťania tvoria malú menšinu. Aký význam má táto návšteva podľa vás pre nich?

Navštíviť stádo osobne a priniesť blízkosť Dobrého pastiera – to je účel týchto pápežských ciest. Turecko je nesmierne dôležitá krajina, nielen kvôli svojej minulosti – kresťanstvo, ako ho poznáme, sa zrodilo v Antiochii, na rieke Orontes, v dnešnom Turecku –, ale aj kvôli vitalite kresťanského života v súčasnosti. Turecko je akýmsi laboratóriom, kde musí byť prítomná aj latinská Cirkev, aktívne a pokorne.

Pápež si tiež pripomenie výročie Nicejského koncilu.

Pápežova návšteva je tiež významnou ekumenickou príležitosťou a výročie Nicejského koncilu pomôže oživiť ducha, ktorý inšpiroval koncilových otcov: vyjadriť vieru novými pojmami a kategóriami a hľadať to, čo spája, ako nabádal pápež svätý Ján XXIII. To je úloha, ktorú musíme vždy začínať odznova.

Aký náboženský obraz uvidí pápež Lev pri svojom príchode?

Turecko je mozaika. Existuje politický islam, tradičný náboženský islam, mystický sufizmus, alevitské hnutie, agnosticizmus alebo akási forma deizmu pre mnohých – a samozrejme významné kresťanské menšiny. Katolícka pastoračná činnosť je však výrazne obmedzená zákonmi a zvyklosťami, ktoré sťažujú výstavbu kaplniek, mládežníckych centier alebo kultúrnych priestorov. Všetko sa odohráva v niekoľkých farnostiach, ktoré boli založené pred sto rokmi na základe Lausannskej zmluvy.

6. februára 2023 zasiahlo pohraničnú oblasť medzi Sýriou a Tureckom zemetrasenie s magnitúdou 7,8 stupňa Richterovej stupnice, ktoré malo podľa správ za následok viac ako 50 000 obetí. Reakcia Caritas Türkiye bola napriek obrovským ťažkostiam rozsiahla, odhodlaná a účinná. Ako ste to vtedy prežívali?

Skutočný počet obetí bol pravdepodobne oveľa vyšší a státisíce ľudí boli vysídlené. Išlo o obrovskú tragédiu, ktorá odhalila našu ľudskú krehkosť a jej dôsledky stále ťažko doliehajú na najchudobnejšie komunity. Pre nás v Caritas to bola skúška, ktorá nás prinútila rýchlo rásť, čo sa nezaobišlo bez ťažkostí a chýb. Boli sme však veľmi radi, že sme mohli prispieť svojou pomocou, spolupracovať s miestnymi a národnými humanitárnymi organizáciami, a že nás pozvali do Ankary, kde nám oficiálne poďakovali. Prejavili nám uznanie, čo sa nikdy predtým nestalo, ako organizácii, ktorá pomáha ľuďom nezištne a bez rozdielov. Ako katolíci sme hrdí, že sme mohli prispieť svojou malou troškou a využiť pomoc, ktorá nám veľkoryso prichádzala zo všetkých kútov sveta.

Následky zemetrasenia

Má práca Caritas Türkiye, ktorá pomáha bez rozdielu moslimom aj kresťanom, pozitívny vplyv na vzťahy medzi týmito dvoma náboženskými skupinami?

V mesiacoch po zemetrasení sme pracovali bok po boku, búrali staré múry rozdelenia a ukázali, že najhlbšou formou medzináboženského dialógu, ako zvykol hovoriť pápež František, je dialóg života, najmä v službe chudobným.

Aký vplyv bude mať podľa vás apoštolská návšteva pápeža na tých, ktorí pracujú pre Caritas Türkiye?

Pre všetkých pracovníkov Caritas to predstavuje krásnu príležitosť pocítiť, že sú súčasťou Božieho ľudu – zjednoteného v službe a starostlivosti o najzraniteľnejších, ako to kresťania vždy robili, nasledujúc Ježiša, služobníka všetkých.

Preklad: Klára Tomášiková