Pápež: Peru má v mojom srdci špeciálne miesto

Zuzana Klimanová – Vatican News

Svätý Otec v príhovore biskupom krajiny, v ktorej pôsobil viac ako 20 rokov ako misionár a biskup diecézy Chiclayo, pripomenul tohtoročné 300. výročie svätorečenia biskupa Turibia z Mogroveja – Španiela, špecialistu na kánonické právo, ktorého do Peru poslal španielsky kráľ Filip II. v roku 1580 a urobil ho biskupom dnešnej Limy. Pápež tohto svätca viackrát spomenul v príhovore ako príklad služby Božiemu ľudu aj uprostred ťažkostí a protivenstiev.

Peru v srdci

„Prosím vás, pripomeňte mojim drahým deťom v Peru, že pápež ich nosí vo svojom srdci a s láskou na nich pamätá, osobitne v modlitbách,“ povedal Svätý Otec.

Šíriť spoločenstvo

V príhovore biskupov vyzval žiť „ad instar Apostolorum, to znamená podľa vzoru apoštolov, s jednoduchosťou, odvahou a úplnou ochotou nechať sa viesť Pánom“. To v sebe zahŕňa „chránenie a šírenie jednoty a spoločenstva“, vysvetlil pápež a dodal:

„Aj dnes je dôveryhodnosť nášho hlásania podmienená reálnym a citovým spoločenstvom medzi pastiermi navzájom, ako aj medzi nimi a Božím ľudom, prekonávajúc rozdelenia, protagonizmus a akúkoľvek formu izolácie.“

Radostné a odvážne hlásanie

Petrov nástupca peruánskym biskupom zároveň prízvukoval vernosť evanjeliu a dôveru v jeho premieňajúcu silu. „Táto vernosť si od nás vyžaduje jasné, odvážne a radostné hlásanie, schopné viesť dialóg s kultúrou bez toho, aby sme strácali kresťanskú identitu“, vysvetlil pápež a dodal:

„Žiť spôsobom apoštolov v sebe zahŕňa aj úplnú oddanosť službe, ktorá nám bola zverená. Oni nič nešetrili pre seba a dospeli až k mučeníctvu.“

Blízkosť, načúvanie, sprevádzanie

Ďalším povzbudením Svätého Otca pre biskupov bolo „byť nablízku tým, ktorí im boli zverení, zaujímať sa o nich, zdieľať s nimi život a ich cestu“. „Sme povolaní ísť v ústrety, načúvať, sprevádzať a dávať pochopenie, aby sme všetkých viedli k Bohu“, povedal. Osobitnú pozornosť majú však biskupi venovať tým najkrehkejším a najnúdznejším. Tak ako sv. Turibio, ktorý všetkých tak miloval, že ich akoby „niesol vo svojom najhlbšom vnútri, akoby bol otcom každého z nich“.

Vyznanie

Lev XIV. sa rozlúčil vyznaním:

„Peru má v mojom srdci osobitné miesto. Tam som s vami zdieľal radosti i útrapy, naučil som sa jednoduchej viere jeho ľudu a zažil som silu Cirkvi, ktorá vie čakať aj uprostred skúšok.“