Pápež rozhodol o dvoch blahorečeniach kňazov z Libanonu a Francúzska

Tiziana Campisi – Vatican News

Pápež Lev XIV. poveril Kongregáciu pre kauzy svätých, aby vyhlásila spomínané dekréty počas audiencie udelenej kardinálovi prefektovi Marcello Semerarovi.

Blahoslavený z Krajiny cédrov

Budúci blahoslavený Béchara Abou-Mourad, ktorého svetské meno bolo Selim, sa narodil 19. mája 1853 v Zahle v Libanone. Svoje povolanie ku kňazstvu a rehoľnému životu objavil už v ranom veku a vstúpil do baziliánskeho kláštora Svätého Spasiteľa v Saïde. Za kňaza bol vysvätený 26. decembra 1883. Bol predstaveným baziliánskeho malého seminára, potom vykonával pastorálnu činnosť v Deir el Quamar, kde v dôsledku absencie kostola slúžil sväté omše v domoch veriacich a inicioval výstavbu chrámu. Založil tiež súkromné charitatívne združenie. V roku 1922 bol preložený do melchitskej katedrály v Saide. Zomrel 22. februára 1930. Uznaný zázrak sa týka uzdravenia ženy na invalidnom vozíku trpiacej vážnym pokročilým ochorením kolena, ktorá po modlitbe prostredníctvom jeho príhovoru začala chodiť bez bolesti a bez pomoci.

Františkán z Francúzska

Gabriele Maria bol zapísaný do zoznamu blahoslavených na základe dekrétu potvrdzujúceho veľkú a dlhodobú úctu (ekvipolentné blahorečenie). Jeho svetské meno bolo Gilberto Nicolas a narodil sa okolo roku 1460 neďaleko Riomu. Vstúpil do rehole františkánov v kláštore Notre-Dame de Lafond, stal sa kňazom a prednášal morálnu teológiu. Jeho stretnutie so sv. Janou z Valois, manželkou kráľa Ľudovíta XII., viedlo k založeniu Rádu Zvestovania v roku 1501. Bol jeho generálnym predstaveným okolo 30 rokov. V roku 1517 mu pápež Lev X. dal meno Gabriel Maria. Zomrel 27. augusta 1532 v meste Rodez. Po jeho smrti sa spontánne rozvinul kult a veriaci pripisovali jeho príhovoru početné zázraky.

Farár v Bussane

Odo dnes má titul ctihodný Boží služobník Francesco Lombardi, ktorý sa narodil 24. februára 1851 v Terzoriu v Taliansku. Po vysvätení za kňaza v roku 1874 pôsobil 47 rokov ako farár v Bussane (Liguria). Po zemetrasení 23. februára 1887 obnovil náboženský život a viedol k založeniu Sanktuária Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Inšpirovaný encyklikou pápeža Leva XIII. Rerum Novarum rozvinul sociálnu činnosť. Zomrel 13. februára 1922.

Kapucín z Indie

Ctihodným sa stal aj Boží služobník Theophane (civilným menom Michael Koodalloor). Narodil sa 20. júla 1913 v Kottapuram v indickej Kerale. Vstúpil do kapucínskeho rádu a v roku 1941 bol vysvätený za kňaza. Zastával viacero pastoračných a formálnych funkcií a bol vysoko ceneným kazateľom, známym svojou pokorou a záujmom o chudobných. Pre svoje duchovné dary a modlitbovú službu bol porovnávaný s otcom Piom. Zomrel 4. apríla 1968.

Laik z Brescie

Ctihodným sa stal aj taliansky laik Fausto Gei, ktorý sa narodil 24. marca 1927 v Brescii. Študoval medicínu na Univerzite v Pavii, ale musel štúdium prerušiť kvôli skleróze multiplex. Zapojil sa do hnutia založeného Luigim Novaresem — Dobrovoľníci utrpenia a Združenie tichých pracovníkov kríža. Vykonával svoj „apoštolát pera“, podporoval chorých prostredníctvom korešpondencie. Zomrel 28. marca 1968. Jeho život bol svedectvom evanjelia prežívaného v utrpení a obetovaného za druhých.

Preklad a úprava: Zuzana Klimanová