Anjel Pána: Pri Otcovi má každý svoje miesto

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Včera sme kontemplovali Pannu Máriu v jej nerozlučnom spojení so Synom: ani smrť nemohla prerušiť toto spoločenstvo duše a tela, ktorým je večný život. Každá nedeľa nám pripomína, že tá istá plnosť je pripravená pre tých, ktorí nasledujú Ježiša: jeho zmŕtvychvstanie nie je udalosťou minulosti, ale novým životom, ktorý sa týka aj nás.

Dokazuje to dnes kanaánska žena, o ktorej hovorí evanjelium ohlasované v liturgii (Mt 15, 21 – 28). Hoci nepatrí k jeho ľudu a žije v cudzej krajine, vytrvalo sa usiluje hovoriť s Ježišom a nasleduje ho ako učeníčka, ktorá už má s ním vzťah. Zrejme sa nikdy predtým nestretli, no tajomným spôsobom sa v nej už zrodila viera. Nežiada nič pre seba, ale pokoj pre svoju sužovanú dcéru a dôveruje Ježišovi, v ktorom rozpoznáva Mesiáša, potomka Dávida (porov. v. 22).

Evanjelista nezamlčuje prekážky, ktorým musí táto žena čeliť. Učeníci ju vnímajú ako niekoho, kto ich obťažuje, a aj sám Ježiš spočiatku odoláva jej prosbám. Učiteľ sa totiž utiahol do tohto kraja (porov. v. 21) a môžeme si predstaviť, že podobne ako inokedy hľadal miesto v ústraní, kde by sa mohol modliť a formovať svojich učeníkov. V tej chvíli sa však udeje niečo neočakávané. Keď nad tým uvažujeme, môžeme pochopiť Ježišovu poslušnosť: svoje poslanie uskutočňuje tak, že sa necháva osloviť tým, čo vidí a počuje. Napokon žene hovorí: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš“ (v. 28).

Aj dnes sa Cirkev môže nechať prekvapiť Božím pôsobením a prinášať Kristov pokoj za hranice, ktoré už boli vytýčené. Jej poslaniu predchádza Božia milosť, ktorá pôsobí v skrytosti ľudského svedomia. Preto je pri každom stretnutí, dokonca aj pri tých, ktoré narúšajú naše plány, potrebné načúvať, otvoriť oči a otvoriť srdce tomu, čo nám chce Boh povedať.

Od kanaánskej ženy sa učíme pokore a odhodlanosti. Vďaka jej viere spoznávame, že Boží stôl je pripravený pre všetkých a nikomu nie sú určené iba omrvinky (porov. v. 26 – 27), pretože každý má pri Otcovi svoje miesto. Vo svetle tejto viery sa nerovnosti, diskriminácia a bariéry, ktoré pošliapavajú dôstojnosť mnohých Božích synov a dcér, stávajú neznesiteľnými.

Drahí bratia a sestry, sme Cirkvou Ježiša Krista v sužovanom svete, ktorý hľadá pokoj. Prosme Máriu, našu Matku, aby sa za nás prihovárala. „Z jej pier zaznieva najmocnejší a najinovatívnejší chválospev, aký bol kedy vyslovený – Magnifikat“ (Magnifica humanitas, 244): je to spev človeka, ktorý už hľadí na skutočnosť Božími očami, a preto nestráca nádej a koná v láske.

Preklad Tímea Saboslajová