Pápež pripomenul zverenie Poľska Panne Márii počas komunizmu

Pozdrav pápeža

„Srdečne pozdravujem Poliakov. Duchovne sa pripájam k tým, ktorí sú zhromaždení v Čenstochovej,“ povedal Lev XIV. počas generálnej audiencie. Pápež pripomenul Jasnohorské sľuby poľského národa, jednu z najvýznamnejších udalostí v dejinách Cirkvi v povojnovom Poľsku, keď sa Cirkev počas komunistického režimu stala jedným z hlavných miest obrany náboženskej slobody a duchovnej identity Poliakov.

„Nech program morálnej obnovy spoločnosti, ktorý je v nich obsiahnutý, prostredníctvom ochrany ľudského života, starostlivosti o manželstvo a rodinu a výchovy detí a mladých ľudí, zostáva aj naďalej zdrojom inšpirácie pre budovanie spravodlivosti a bratstva,“ povedal Svätý Otec.

Prímas písal počas internácie

Za týmito slovami sa skrýva príbeh jednej z najvýznamnejších udalostí pre Cirkev v povojnovom Poľsku. V roku 1956 bol kardinál Stefan Wyszyński, prímas Poľska, už takmer tri roky zbavený slobody komunistickými úradmi. Počas internácie v ňom dozrievala myšlienka potreby morálnej obnovy spoločnosti, poznačenej najprv tragédiou druhej svetovej vojny a následne represiami komunistického režimu.

Prázdne kreslo a pol milióna veriacich

Dňa 26. augusta 1956 boli Jasnohorské sľuby poľského národa slávnostne vyhlásené pred ikonou Panny Márie Čenstochovskej. V sanktuáriu sa zhromaždilo približne pol milióna ľudí.

Čo Poliaci sľubovali?

Poliaci sľubovali vernosť Bohu, krížu a evanjeliu, obranu ľudského života, starostlivosť o stabilitu manželstva a rodiny a kresťanskú výchovu detí. Zaviazali sa tiež bojovať proti alkoholizmu, povrchnosti a márnotratnosti, ako aj podporovať poctivú prácu a vzájomnú úctu.

Sľuby zároveň načrtli obraz Poľska oslobodeného od „nenávisti, násilia a vykorisťovania“, v ktorom by sa plody práce rozdeľovali tak, aby nebolo „hladných, ľudí bez domova ani plačúcich“.

Preložil Martin Jarábek