Svätá zem: Sila a nádej kresťana zo znamenia kríža

Ibrahim Faltas - Vatican News

V mojich prvých spomienkach z detstva sa nachádza silný obraz mojej matky, ktorá mi rukami a hlasom pomáhala prežehnať sa – urobiť znamenie kríža. Naučila to mojich starších bratov a po mne aj mojich mladších bratov a všetci sme ju nasledovali v tomto geste a slovách, keď sme sa ráno prebudili a predtým, než sme večer zaspali, keď sme začínali obedovať i v každom okamihu, keď sme cítili potrebu prosiť o Božiu pomoc a ochranu. Nosenie kríža na krku, medaily s podobizňou Panny Márie alebo svätca, nosenie rehoľného habitu, osobitne pre tých, ktorí sú súčasťou menšiny na mieste, kde žijú, je identifikačným znakom príslušnosti ku Kristovi. Egyptskí kresťania, ako som ja, majú na ruke vytetovaný malý kríž označujúci kresťanskú identitu, ktorú získavajú krstom.

Neúnosné prípady násilia

V Jeruzaleme sa čoraz častejšie vyskytujú neúnosné situácie násilia, urážok a hanobenia voči posvätným miestam, duchovným osobám a príslušníkom kresťanského vierovyznania. Fyzický útok na francúzsku rehoľníčku, ktorá kráčala po ceste vedúcej k Večeradlu, bol obzvlášť brutálny. Zábery dokumentujú opakovaný a ešte násilnejší útok na bezbrannú a bezmocnú ženu. V tomto prípade bol útočník sám, často však ide o skupiny ľudí, ktorí urážajú, obťažujú a prejavujú pohŕdanie voči rehoľníkom, veriacim i kresťanským miestam. Sú to slová, gestá, nápisy na stenách, ktoré odrážajú nenávisť plnú krutosti a arogancie: sú to útoky, ktoré sú vždy neospravedlniteľné, no sú obzvlášť neprijateľné, keď sa odohrávajú v meste, ktoré je sväté pre tri monoteistické náboženstvá.

Možné spolunažívanie

Jeruzalem je rozdelený a plný sporov medzi veriacimi, ktorí sa modlia odlišným spôsobom a obliekajú sa odlišne. Táto rozmanitosť však neospravedlňuje napätie, ktoré naďalej robí život neúnosným pre každého a pre všetkých, ktorí sa stretávajú na uliciach a v úzkych uličkách starého mesta. Pokojné spolunažívanie je možné, ak rešpektujeme svoj vlastný život i život druhých. Mier je možný, ak sa nám podarí lepšie spoznať život druhých, ak vytvoríme a nadviažeme vzťahy medzi životmi, ktoré sa dotýkajú, no nepoznajú sa.

Nenávisť, ktorá ničí

Kresťanská škola v jednej libanonskej dedine bola zbúraná, zrovnaná so zemou buldozérmi. Bola to jediná budova, ktorá spolu s kláštorom rehoľníčok ešte nebola zbombardovaná, a ťažká technika odstránila duchovný a vzdelávací orientačný bod pre stovky detí a mládež. V mene koho a z akého dôvodu je možné ničiť a znesväcovať posvätné miesta, urážať a ponižovať ľudské bytosti, pošliapavať náboženské znaky a symboly? Aké nebezpečenstvo môže predstavovať miesto uctievania, škola či kláštor? Je to násilie, ktoré pramení z ideológie, z predsudkov, zo slepého rasizmu? Čo vyvoláva toľko nenávisti voči vlastným ľuďom, ktorí sú si podobní, no s odlišnými príbehmi viery a života? Tak násilné činy nie sú odpoveďou na správanie tých, ktorí vyznávajú kresťanskú vieru, pretože kresťania vo Svätej zemi nereagujú na provokácie, sú pripravení prijať, ochotní odpúšťať a voči blížnym sú milujúci. Sú hrdí a pyšní na to, že patria Kristovi a že sa narodili v krajine, ktorá bola svedkom jeho pozemských skutkov a ktorá počula jeho hlas zvestujúci lásku Otca a moc Ducha Svätého.

Rozpoznávacie znaky kresťana

Nemyslím si, že vojny vznikajú kvôli náboženským sporom; dôvody sú iné a rôznorodé. Domnievam sa však, že je potrebné odsudzovať udalosti, ktoré sú príznakom napätého ovzdušia a situácií, ktoré sa môžu ďalej zhoršovať a je potrebné im zabraňovať. Žiť evanjelium, nasledovať Ježišovo učenie každý deň a stotožňovať sa s Ním, to sú identifikačné znaky kresťana, ktorý vyznáva vieru s čistým srdcom a v slobode. Prvé kresťanské spoločenstvá trpeli prenasledovaním, prví mučeníci svedčili o Kristovi tým, že obetovali svoj život. Časy sú iné a odlišné, avšak silne vnímame, že prežívame ťažké a zložité chvíle. Z kríža, nezmazateľného znaku utrpenia a smrti nášho Pána, vykvitla nádej života skrze zmŕtvychvstanie. Znamenie kríža, spontánne a dôveryplné gesto toho, kto verí v Božie milosrdenstvo, je našou silou. Hľadíme na kríž, ktorý pomáha, podporuje a utešuje. A, vďaka Bohu, v Jeruzaleme ich môžeme vidieť ešte veľa!    

Autor je riaditeľom škôl Kustódie Svätej zeme, do roka 2025 bol vikárom Kustódie Svätej zeme

Preklad: Zuzana Klimanová