Komisa kard. Petrocchiho nepodporila ženský diakonát, skúmanie otázky pokračuje

Vatican News

„Status quaestionis týkajúci sa historického výskumu a teologického skúmania, zohľadňujúci ich vzájomné súvislosti, vylučuje možnosť postupovať v smere prijímania žien do diakonátu chápaného ako stupeň sviatosti posvätného rádu. Vo svetle Svätého písma, Tradície a náuky Cirkvi je toto hodnotenie silné, hoci v súčasnosti neumožňuje formulovať definitívne stanovisko, ako v prípade kňazského svätenia“. K tomuto záveru dospela druhá komisia pod vedením kardinála Giuseppeho Petrocchiho, emeritného arcibiskupa Lodi, ktorá na poverenie pápeža Františka preskúmala možnosť prikročiť k vysviacke žien za diakonky a ktorá ukončila svoju prácu vo februári. Je to uvedené v sedemstranovej správe, ktorú kardinál poslal 18. septembra Levovi XIV. a ktorá je teraz zverejnená na želanie pápeža.

PLNÉ ZNENIE DOKUMENTU V TALIANČINE

Komisia na svojom prvom zasadnutí (2021) dospela k záveru, že „Cirkev v rôznych obdobiach, na rôznych miestach a v rôznych formách uznala titul diakon/diakonka v súvislosti so ženami, pričom mu však pripisovala nejednoznačný význam“. V roku 2021 teologická diskusia jednohlasne dospela k záveru, že „systematické skúmanie diakonátu v rámci teológie sviatosti kňazstva vyvoláva otázky o kompatibilite svätenia žien za diakonky s katolíckou náukou o sviatostnom kňazstve“. Komisia sa tiež jednomyseľne vyslovila za zriadenie nových ministérií, čo „by mohlo prispieť k synergii medzi mužmi a ženami“.

Na druhom zasadnutí (júl 2022) komisia schválila (7 hlasmi za a 1 proti) formuláciu uvedenú v plnom znení na začiatku tohto článku, ktorá vylučuje možnosť postupovať smerom k prijatiu žien do diakonátu ako stupňa sviatosti posvätného rádu, ale bez toho, aby dnes formulovala „konečný úsudok“.

Napokon, v poslednej pracovnej schôdzi (február 2025), komisia preskúmala všetky doručené materiály po tom, čo na základe odporúčania Synody bolo umožnené každému, kto mal záujem, zaslať svoj príspevok. „Hoci vyjadrení bolo mnoho, len dvadsaťdva jednotlivcov alebo skupín zaslalo svoje práce a zastupovali len niekoľko krajín. Preto hoci je materiál obšírny a v niektorých prípadoch aj dobre argumentovaný, nemožno ho považovať za hlas Synody, a už vôbec nie za hlas Božieho ľudu ako celku.“

Správa sumarizuje klady a zápory. Priaznivci tvrdia, že katolícka a pravoslávna tradícia vyhradzovať diakonát (ale aj kňazstvo a biskupstvo) výlučne mužom zdanlivo odporuje „rovnosti muža a ženy ako obrazu Boha“, „rovnakej dôstojnosti oboch pohlaví, založenej na tomto biblickom údaji“; výroku viery, že „už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Ježišovi Kristovi“ (Gal 3,28); sociálnemu rozvoju, „ktorý predpokladá rovnaký prístup pre obe pohlavia vo všetkých inštitucionálnych a operačných funkciách“.

Na druhej strane bola predložená táto téza: „Mužskosť Krista, a teda mužskosť tých, ktorí prijímajú svätenie, nie je náhodná, ale je integrálnou súčasťou sakramentálnej identity, zachovávajúc božský poriadok spásy v Kristovi. Zmena tejto skutočnosti by nebola jednoduchou úpravou kňazského úradu, ale narušením svadobného významu spásy“. Tento odsek bol predložený na hlasovanie a získal 5 hlasov za jeho potvrdenie v tejto formulácii, zatiaľ čo ostatných 5 členov hlasovalo za jeho zrušenie.

S 9 hlasmi za a jedným proti bolo formulované želanie, aby bol rozšírený „prístup žien k ministériám ustanoveným pre službu komunite (...), čím by sa zabezpečilo aj primerané cirkevné uznanie diakonátu pokrstených, osobitne žien. Toto uznanie bude prorockým znamením najmä tam, kde ženy stále trpia diskrimináciou na základe pohlavia“.

Vo svojich záveroch kardinál Petrocchi zdôrazňuje, že medzi dvoma teologickými smermi existuje „intenzívna dialektika“. Prvý tvrdí, že diakonské svätenie je určené pre službu a nie pre kňazstvo: „tento faktor by otvoril cestu k sväteniu diakoniek“. Druhý naopak trvá na „jednote sviatosti svätenia spolu s manželským významom troch stupňov, ktoré ju tvoria, a odmieta hypotézu ženského diakonátu: okrem toho poukazuje na to, že ak by bolo schválené prijatie žien do prvého stupňa svätenia, bolo by nevysvetliteľné ich vylúčenie z ostatných stupňov“. Preto je podľa kardinála na pokračovanie štúdia nevyhnutné „prísne a rozsiahle kritické preskúmanie samotného diakonátu, t. j. jeho sviatostnej identity a cirkevnej misie, s objasnením niektorých štrukturálnych a pastoračných aspektov, ktoré v súčasnosti nie sú úplne definované“. Existujú totiž celé kontinenty, kde je diakonát „takmer neexistujúci“, a iné, kde pôsobí s činnosťami, ktoré sa často „zhodujú s úlohami laikov alebo miništrantov v liturgii“.

Preklad: Zuzana Klimanová