Kard. Parolin: Mier vzniká z uznania druhého a nie z rovnováhy strachov

Tiziana Campisi – Vatican News

Na svätej omši pri otvorení osláv 800. výročia bola v Katedrále sv. Michala a sv. Guduly prítomná aj belgická kráľovská rodina, biskupi krajiny i početní veriaci. Kardinál Parolin im odovzdal pozdrav Svätého Otca, ktorého zastupoval a vyjadril im jeho blízkosť.

Európa a jej súčasná krehkosť

Štátny sekretár Svätej stolice v homílii spomenul Brusel ako „jedno z miest, kde sa Európa snaží prehodnocovať samu seba a budovať sa. Táto križovatka národov, jazykov a kultúr, charakteristická tradíciou dialógu a mediácie“ „nám pripomína, že Európa vznikla zo stretnutia a schopnosti spájať odlišnosti“. Potom, rozširujúc svoj pohľad na „starý kontinent“, sa kardinál zameral na „obdobie“, ktoré ho charakterizuje, „poznačené krehkosťou, obavami a rozdeleniami nielen politickými alebo sociálnymi, ale aj vnútornými a kultúrnymi, ťažkosťami, ktoré ho podkopávajú v samotných základoch“. V takomto „kontexte kresťanstvo neponúka technické riešenia“, skôr „navrhuje“ „základné ľudské hodnoty“ „striedmym, ale rozhodným“ spôsobom, pričom sa snaží „nevnucovať“, ale „osvecovať svedomie“, a „pripomína, že dôstojnosť osoby má prednosť pred akýmkoľvek kalkulom, že spravodlivosť rastie vďaka inklúzii a nie separácii, že mier vzniká uznaním druhého a nie na základe rovnováhy strachov“.

Otvorte dvere Kristovi

Pre kardinála je viac ako kedykoľvek predtým aktuálna výzva, ktorú vyslovil svätý Ján Pavol II. 9. novembra 1982 v Santiagu de Compostela:

„Ak Európa opäť otvorí dvere Kristovi a nebude sa báť otvoriť hranice štátov, ekonomické a politické systémy, rozsiahle oblasti kultúry, civilizácie, rozvoja, jej budúcnosť nebude ovládaná neistotou a strachom, ale otvorí sa novej ére života, vnútorného i vonkajšieho, prospešnej a rozhodujúcej pre celý svet, ktorý je stále ohrozovaný mrakmi vojny a možným hurikánom atómovej katastrofy“.

Ide o víziu, ktorá konkrétne nadobudla formu vďaka Robertovi Schumanovi, Konradovi Adenauerovi a Alcidemu De Gasperimu, „ktorí si dokázali predstaviť svetadiel nie ako obyčajné spojenectvo záujmov, ale ako spoločenstvo založené na zmierení a na primáte osoby a spoločného dobra“ a ktorí pochopili, ako veľmi bolo potrebné „po zlomoch v dejinách“ „obnoviť nielen štruktúry, ale aj vzájomnú dôveru“.

Cirkev nesmie stratiť svoju evanjeliovú smelosť

V súčasnej európskej realite Cirkev „stojí pred jednou z najrozhodujúcejších výziev“, zdôraznil kard. Parolin, a to nestratiť „svoju evanjeliovú smelosť“. „Cirkev slabne, keď prestáva byť soľou, ktorá dodáva chuť, svetlom, ktoré osvetľuje, kvasom, ktorý spôsobuje rast“, pokračoval kardinál a vysvetlil, že „Cirkev nedominuje nad históriou, ani s ňou jednoducho nesplýva; skôr ňou prechádza a je v nej prítomná - sprevádza, rozlišuje a slúži“ a, ako učia Otcovia, „Cirkev je svätá vďaka daru, ktorý prijíma, ale krehká vďaka obmedzeniam svojich členov. Preto nežije z dokonalosti, ale z milosti; nie zo sebestačnosti, ale zo spoločenstva“. A „na tejto ceste“ neprestáva zaznievať Božie slovo, „hlas, ktorý vstupuje do života, usmerňuje ho a dotýka sa našich najhlbších otázok, bez toho, aby sa im vyhýbal“. A pretože „krstom sme boli ponorení do Krista a začlenení do reality, ktorá je väčšia ako my sami“, objasnil kardinál, sme „kameňmi, ktoré Pán používa“ a „Cirkev rastie, keď sa rozdiely stávajú zdrojom bohatstva a keď je láska putom, ktoré ju drží pohromade“. Tomu nás učí Mária, uzavrel kardinál, „že plodnosť nevyplýva z pevnosti štruktúr, ale z otvorenosti voči Božiemu pôsobeniu; nie z okamžitej viditeľnosti, ale z trpezlivej vernosti“.

Spracovala Zuzana Klimanová