Duchovné cvičenia (1): Vstup do Pôstneho obdobia

Mons. Erik Varden OCSO

Vstup do Pôstneho obdobia

22. februára 2026
Z prvej konferencie pôstnych duchovných cvičení Svätého Otca a Rímskej kúrie.

Pôstne obdobie nás konfrontuje s tým podstatným. Vnára nás – materiálne aj symbolicky – do priestoru zbaveného nadbytočností. Veci, ktoré nás rozptyľujú, aj keď sú samy osebe dobré, sú na čas odložené bokom. Dobrovoľne prijímame zdržanlivosť zmyslov.

Vernosť Kristovmu príkladu a jeho prikázaniam je znakom kresťanskej autenticity. Miera pokoja, ktorú stelesňujeme – toho výnimočného pokoja „ktorý svet nemôže dať“ – je ukazovateľom trvalej Ježišovej prítomnosti v nás. Na tomto treba trvať práve dnes, keď sa evanjelium neraz zneužíva ako zbraň v kultúrnych vojnách.

Je potrebné spochybniť každú manipuláciu kresťanského jazyka a znakov. Nestačí však iba rozhorčená reakcia; je potrebné učiť a ukazovať, v čom spočíva autentický duchovný zápas. Lebo kresťanský pokoj nie je prísľubom pohodlia, ale podmienkou pre premenu spoločnosti.

Je načase jasne pomenovať radikálnosť kresťanského „pokoja“ a zároveň si spolu s inými pripomenúť pravdu obsiahnutú v slovách svätého Jána Klimaka: „Niet väčšej prekážky prítomnosti Ducha svätého v nás než hnev.“

Cirkev vštepuje pokoj do nášho pôstneho programu. Neuberá nič zo svojej výzvy bojovať proti nerestiam a škodlivým vášňam – jej jazyk je „Áno, áno“, „Nie, nie“, nie „raz takto“, „raz inak“.

Na začiatku každého pôstneho zápasu nám však Cirkev ponúka pokojný motív, akúsi sezónnu zvukovú kulisu: tractus nesmiernej krásy, ktorý už viac než tisíc rokov zaznieva v liturgii Prvej pôstnej nedele ako úvod k evanjeliu o Kristovom pokušení na púšti.

Tento tractus zhudobňuje text 90. (91) žalmu, Qui habitat. Ide o dielo melodickej exegézy, ktoré si zaslúži našu pozornosť. Nie je to relikvia dávnej estetiky, ale nositeľ životne dôležitého posolstva.

Tomuto posolstvu venoval veľkú pozornosť svätý Bernard z Clairvaux. Počas Pôstu roku 1139 predniesol svojim mníchom cyklus sedemnástich kázní o Qui habitat. Rozjíma v nich o tom, čo znamená žiť z milosti, keď bojujeme proti zlu, podporujeme dobro, bránime pravdu a kráčame cestou exodu z otroctva do zasľúbenej krajiny, bez odklonu doprava či doľava, zotrvávajúc v pokoji a s vedomím, že pod tým, čo sa nám niekedy javí ako chôdza po lane, „sú večné ramená“.

Pozýva nás k úsiliu o učeníctvo, ktoré sa vyznačuje láskou a jasným rozlišovaním.

Preklad Martin Jarábek

Zdroj: https://coramfratribus.com/life-illumined/entering-lent/