Duchovné cvičenia (4): Stávať sa slobodnými

Mons. Erik Varden OCSO

Pojem „sloboda“ sa stal sporným vo verejnej diskusii. Sloboda je dobrom, po ktorom všetci túžime; búrime sa proti všetkému, čo ju ohrozuje alebo obmedzuje. V dôsledku toho je slovník slobody veľmi účinným rétorickým nástrojom.

Akýkoľvek náznak, že sloboda konkrétnej skupiny je ohrozená, okamžite vyvoláva pobúrené reakcie na internete. Môže dokonca zmobilizovať ľudí, aby vyšli na námestia.

Je pozoruhodné, ako dnes v Európe rôzne politické hnutia využívajú žargón slobody, vyvolávajúc napätie. To, čo jedna časť spoločnosti vníma ako „oslobodzujúce“, považuje iná časť za utláčajúce. Vytvárajú sa protichodné tábory, ktoré všetky zdvíhajú vlajku „slobody“. Z nekompatibilných programov údajného oslobodenia vznikajú ostré konflikty.

Tento stav vecí predstavuje pre kresťanov výzvu.

Je dôležité dobre objasniť, čo máme na mysli, keď v kontexte viery hovoríme o stávaní sa slobodnými. To robí svätý Bernard, keď komentuje verš: „on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov a od záhuby, ktorú ti pripravili“.

Pre Bernarda je jasné, že skutočná sloboda nie je pre padlého človeka prirodzená. To, čo sa nám zdá prirodzené, je robiť si, čo chceme, uspokojovať svoje túžby a realizovať svoje plány bez toho, aby do nich bolo zasahované, chváliť sa a vyťahovať sa svojimi nápadmi. Bernard, keď sa obracia na človeka v tomto stave ilúzie, je mimoriadne sarkastický. Pýta sa: „Vševedko, kto si myslíš, že si?! Uvedom si, že si sa stal zvieraťom, na ktoré lovci nastražili pasce.“

Skutočnosť, že sme tak ľahko oklamateľní a znovu padáme do tých istých starých pascí, hoci by sme ich už mali dobre poznať, je pre neho dostatočným dôkazom, že nie sme slobodní, čiže že nie sme schopní neustále napredovať k skutočnému cieľu nášho života. Naďalej podliehame všetkým druhom prekážok a rozptýlení.

Bernard zakladá svoje vysvetlenie slobody na bezpodmienečnom „Áno!“ Syna voči vôli Otca a tým revolučným spôsobom mení naše chápanie toho, čo znamená byť slobodný. Kresťanská sloboda nespočíva v tom, že si podmaníme svet silou, ale v tom, že ho milujeme ukrižovanou láskou, ktorá je tak veľkorysá, že nás vedie k túžbe darovať pre ňu svoj život, aby bol v Kristovi oslobodený.

Je potrebné byť pozorní, keď je sloboda, rukojemníčka sily, manipulovaná ako prostriedok na legitimizáciu činov neosobných subjektov, ako sú „strana“, „ekonomika“ alebo dokonca „história“. Z kresťanského hľadiska žiadna utláčateľská politika nemôže byť ospravedlnená odvolávaním sa na ideologickú „slobodu“. Jediná významná sloboda je osobná sloboda a sloboda jednej osoby nemôže zrušiť slobodu inej osoby.

Prijať kresťanskú predstavu slobody v sebe zahŕňa utrpenie. Keď nám Kristus hovorí, aby sme neodporovali zlu, nežiada od nás, aby sme tolerovali nespravodlivosť, ale dáva nám pochopiť, že niekedy sa spravodlivosti slúži lepšie utrpením, keď odmietame odpovedať na silu silou.

Symbolom slobody zostáva Boží Syn, ktorý sa „zriekol seba samého“.

Preklad: Zuzana Klimanová