Hľadaj

Z duchovných cvičení 2026 Z duchovných cvičení 2026  (@Vatican Media)

Duchovné cvičenia (3): Božia pomoc

Boh nie je pohotovostná služba, ktorú môžeme zavolať ako číslo 112. Zakladať svoj život na prebývaní v Ňom znamená prejsť „nárekom“ a „hrozbou“, aby sme sa naučili žiť s milosťou na novej úrovni hĺbky. O tom hovoril nórsky biskup a trapista Mons. Erik Varden v tretej meditácii, ktorú predniesol v pondelok 23. februára popoludní počas duchovných cvičení pre pápeža a Rímsku kúriu. Duchovné cvičenia sa konajú od 22. do 27. februára v Pavlínskej kaplnke vo Vatikáne. Prinášame súhrn meditácie.

Mons. Erik Varden OCSO

Mary Wardová, veľká kresťanská pedagogička 17. storočia, zvykla svojim sestrám hovoriť: „Robte, čo je vo vašich silách, a Boh vám pomôže“.

Predstava, že Boh nám môže a bude pomáhať v našich ťažkostiach, je pre biblickú vieru axiomatická. Odlišuje Boha Abraháma, Izáka a Jakuba, Boha, ktorý sa v Ježišovi Kristovi stal súcitným telom, od nehybného hýbateľa filozofie.

Žalm 91 začína veršom: „Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva“. Božia pomoc, hovorí Bernard, sa skutočne dá nazvať habitatom, nakoľko tvorí udržateľnú realitu, v ktorej môžeme žiť, pohybovať sa a existovať. Božia pomoc nie je pre nás príležitostná; nie je to pohotovostná služba, ktorú voláme sem-tam, keď horí dom alebo niekoho zrazí auto, tak ako voláme číslo 112.

Ale čo v prípade, keď bohabojní ľudia padnú a zdá sa, že sú opustení? Čo v prípadoch, keď volajú k nebu, no nedostávajú žiadnu zreteľnú odpoveď a počujú len pustú ozvenu svojho vlastného hlasu?

Biblickým príkladom takejto situácie je Jób, ktorého majestátna kniha sa dá vnímať ako symfónia v troch častiach, prechádzajúca od hlbokého náreku cez expozíciu hrozby až po úplne prekvapujúci zážitok Milosti.

Jób odmieta akceptovať racionalizácie svojich priateľov. Odmieta predpokladať, že Boh v jeho živote robí len súčty, ako keby to bola súvaha. Bez pomoci je odhodlaný nájsť Boha prítomného vo svojom utrpení a hrdinsky volá: „Ak on to nie je, kto by to bol teda?“

Ako veriaci môžeme na určitej úrovni považovať naše náboženstvo za poistnú zmluvu. Istí si Božou pomocou, môžeme si myslieť, že sme mimo nebezpečenstva. Môže sa nám zdať, že svet sa rúca, ak – keď – príde nešťastie. Ako čelím skúškam, ktoré spôsobujú, že moje starostlivo zostavené, prispôsobené ochranné múry padajú? Je môj vzťah s Bohom výmenným obchodom, ktorý ma vedie k tomu, aby som v ťažkých chvíľach nasledoval radu Jóbovej tvrdohlavej ženy, aby som „prekľal Pána a zhynul“? Alebo žijem vo väčšej hĺbke?

Boh môže dať vznik novému svetu po tom, čo zbúral múry, ktoré sme považovali za svet, múry, v ktorých sme sa v skutočnosti dusili.

Žiť s Božou pomocou, ako by to chcel svätý Bernard, neznamená obchodovať s istotami. Znamená to prejsť nárekom a hrozbou, aby sme sa naučili žiť s Milosťou na hlbšej úrovni.

Preklad: Zuzana Klimanová

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

24 februára 2026, 11:01