Hľadaj

Mons. Jorge Garcia Cuerva, arcibiskup Buenos Aires Mons. Jorge Garcia Cuerva, arcibiskup Buenos Aires 

Spoločné body medzi mamou Antulou a pápežom Františkom

Mons. García Cuerva poukázal na spoločné prvky, ktoré sú odkazom bl. Maríe Antónie de San José de Paz y Figueroa. Povedal, že v prvom rade môžeme spojiť myšlienku Mamy Antuly, že duchovné cvičenia sú pre každého, s vetou pápeža Františka, ktorý hovorí, že v Cirkvi je miesto pre každého.

„Na Svetových dňoch mládeže v Lisabone, pápež povedal, že v Cirkvi musí byť miesto pre každého, pre každého, pre každého. Všimnite si, že v niektorých ohľadoch je táto myšlienka veľmi podobná s tým, čo praktizovala Mama Antula s duchovnými cvičeniami, s tým, čo nám navrhuje pápež František“, uviedol argentínsky arcibiskup.

Ďalším spoločným prvkom medzi pápežom Františkom a prvou argentínskou sväticou, ako uviedol prelát, je kultúra stretnutia, keď povedal:

„Čo je viac ako stretnutie? To, čo dosiahla počas tých viac ako desiatich dní duchovných cvičení, na ktorých sa stretávala s ľuďmi, ktorí boli veľmi odlišní od spoločnosti v Buenos Aires, ale napriek tomu mali rovnaký záujem, ktorým bolo zažiť prítomnosť Boha a dosiahnuť zmenu vo svojom živote. Na jednej strane verím v hodnotu bratstva a kultúry stretnutia. Na druhej strane je tu myšlienka, že evanjelium je pre každého a v Cirkvi je miesto pre každého, a pápež František to neustále opakuje.“

Ďalším spoločným aspektom, bol misionársky duch Mamy Antuly, ktorý vyzdvihol arcibiskup Buenos Aires:

„Nebola to žena, ktorá by stála na mieste. Mohli by sme povedať, že stelesnila Cirkev v tom, že vychádzala von, čo navrhuje aj pápež František. Prešla zo Santiaga del Estero do Buenos Aires, čo je veľmi dlhá cesta. Bola nepokojná a preto, aby mohla absolvovať Duchovné cvičenia, prešla na druhú stranu rieky Rio de la Plata, do vtedajšej Banda Oriental, dnes Uruguajskej východnej republiky. Nepokojná žena, ktorá nás, dúfajme, urobí nepokojnými kresťanmi a skutočne sprítomnenou Cirkvou, ktorá vychádza von.“

Nemôžeme zostať ľahostajní voči realite tejto krajiny

Mons. García Cuerva poukázal aj na súčasnú ekonomickú, sociálnu a politickú situáciu, ktorou prechádza Argentína, kde podľa posledných údajov INDEC-u miera chudoby presahuje 40 % a miera inflácie je viac ako 12 % a dodal:

„Na jednej strane nemôžeme zostať ľahostajní, pretože pre nás indexy chudoby a inflácie hovoria o konkrétnych tvárach, o konkrétnych bratoch a sestrách, ktorí prežívajú veľmi zlé obdobie. Argentína má, žiaľ, už roky tieto čísla a musia nás hlboko bolieť, pretože, trvám na tom, nie sú to čísla, sú to konkrétne tváre, a ako vždy hovorím, politickí, obchodní a náboženskí predstavitelia, my všetci nesieme zodpovednosť za to, že sme sa dostali do tejto situácie.“

Arcibiskup Buenos Aires ďalej zdôraznil, že musíme mať obrovskú zodpovednosť a veľkosť, aby sme si dokázali sadnúť za stôl a stanoviť štyri alebo päť bodov, ktoré sú štátnou politikou v Argentíne, a definitívne sa dostať zo situácie, v ktorej sa nachádza veľa našich bratov a sestier.

„Som presvedčený, že my Argentínčania si musíme sadnúť si za stôl, pozrieť sa jeden druhému do očí a uznať, že sme bratia a sestry. Máme za sebou skúsenosti, v ktorých sme boli všetci zmobilizovaní, ako napríklad majstrovstvá sveta, a to bolo pre nás Argentínčanov veľkým bratstvom. Je načase, aby sme odložili túto známu ideologickú a kultúrnu roztržku, aby sme sa zamysleli nad konkrétnymi tvárami týchto 40 % našich bratov a sestier, ktorí žijú v chudobe, alebo nad obrovskou infláciou, nad tým aká je daň chudobných, a aby sme si už povedali, ako by sme mohli všetci spolupracovať, aby sme posunuli našu krajinu vpred.“

Výzvy, ktorým čelí Cirkev v Argentíne

V súvislosti s výzvami, ktorým čelí Cirkev v Argentíne, Mons. García Cuerva povedal, že kresťanská radosť je odpoveďou na krutú realitu a ťažké časy, ktorými krajina prechádza a uviedol:

„Kresťanská radosť nie je obyčajným optimizmom alebo, ako sa ľudovo hovorí, nie je to umelý úsmev na životné problémy. Kresťanská radosť súvisí s vedomím, že Ježiš nás sprevádza, je to skutočné uvedomenie si, že svojím zmŕtvychvstaním navždy zvíťazil nad smrťou. Vedieť, že radosť a nádej sa často rodia z kríža a že každý deň si musíme vybrať postoj, ktorý máme mať k životu.“

Ďalší aspekt, na ktorý poukázal arcibiskup Buenos Aires, bola nádej. Cirkev musí pomáhať nášmu ľudu, aby sa nevzdával, aby sa naďalej udržiaval v nádeji a aby sme sa mohli skutočne udržiavať v radosti, pokračoval prelát:

„Netreba strašné diagnózy, ľudia to už vedia, ľudia to už prežívajú, už len tým, že idú do supermarketu, už len tým, že na konci mesiaca dostanú výplatu, ľudia to všetko už vedia. Takže výzvou je, ako v tejto ťažkej sociálnej realite, v ktorej žijeme, môžeme byť svedkami dobrej správy. A svedok dobrej zvesti nie je ľahostajný k tomu, čo sa deje, nie je to tak, že si nasadí ochranný plášť pred tým, čo sa deje, ale má pred sebou obrovskú výzvu byť presvedčený, že Boh sprevádza naše životy, že Boh je medzi nami, že to nie je tak, že Boh zabudol na Argentínčanov, ale že je s nami a my všetci sa musíme navzájom povzbudzovať, aby sme premenili ťažkú realitu, v ktorej žijeme.“

Ľudia v Argentíne čakajú na svojho pastiera

Ohľadom túžby pápeža Františka navštíviť Argentínu Mons. García Cuerva uviedol, že podľa neho by to bola veľká radosť pre ľudí, ktorí čakajú na stretnutie so svojím pastierom a vysvetlil:

„Pre mňa to znamená stretnutie pastiera s jeho ľudom. Jeho ľud naňho čaká a chce sa stretnúť so svojím pastierom, pomimo momentálnych lídrov, pomimo biskupov, pomimo odborárov či podnikateľov alebo toho, kto bol prezidentom, je to stretnutie pastiera s jeho ľudom. Myslím si, že je veľa ľudí, ktorí sa s ním chcú stretnúť a na druhej strane si myslím, že postava pápeža Františka je veľmi dobre známa na celom svete. Myslím si, že niekedy sme my Argentínčania nedovolili Bergogliovi, aby bol pápežom Františkom, a strčili sme ho do bahna našich diskusií, dali sme ho do stredu našich trhlín a diskutovali sme o tom, ako dlho prijíma prezidenta, či sa na neho usmieva na fotografii, a myslím si, že hovoríme o svetovom lídrovi.“

Súčasťou pochodu je aj zastavenie

V komentári k tohtoročnému posolstvu pápeža Františka k pôstu, ktoré má názov: „Cez púšť nás Boh vedie k slobode“, Mons. García Cuerva povedal, že pápež nás vyzýva, aby sme si zachovali radosť a neupadli do smútku, ktorý rozkladá dušu, aby sme sa zastavili a pokračovali na ceste.

„Verím, že skúsenosť púšte je skúsenosťou, ktorú všetci prežívame, osobne ju často nazývame duchovnou vyprahnutosťou alebo ťažkosťami života. Pri generálnej audiencii pápež hovoril o dvoch smútkoch. Jeden je trochu podobný smútku márnotratného syna, ktorý mu pomáha spamätať sa, že je ďaleko od otca, a potom vstane a vráti sa do otcovho náručia, aby zakúsil Božiu nehu. Potom je tu ďalší smútok, ktorý niekedy súvisí s chronickým stavom, ktorý pretrváva, ktorý vyvoláva zúfalstvo a hlbokú úzkosť, o ktorom pápež hovoril, že je to smútok, ktorý je ako červ, ktorý rozožiera dušu, ako o tom píšu aj cirkevní otcovia.“

Arcibiskup Buenos Aires tiež upozornil, že tento druhý smútok je ten, ktorý nás napáda a je tak trochu púšťou, ale Boh je na púšti, Boh je v najťažších chvíľach, neopúšťa nás a verí, že výzvou je potom to, ako nájsť prítomnosť Boha v každodenných veciach a doplnil:

„Myslím si, že musíme byť mystikmi s otvorenými očami, ktorí dokážu odhaliť prítomnosť Boha v hlbinách každodennej reality. Pápež vo svojom posolstve hovorí, že na tejto púti cez púšť sa niekedy musíme zastaviť a hovorí, že zastavenie sa, je súčasťou putovania. Je to zaujímavé, pretože niekedy sme tak trochu bipolárni, takže buď stále niečo robíme, alebo stojíme na mieste a myslíme si, že nič nerobíme. Myslím si, že niekedy sa musíme zastaviť, aby sme sa zamysleli, musíme sa zastaviť, aby sme počúvali Boží hlas v hĺbke svojho srdca, musíme sa zastaviť, aby sme sa nenechali pohltiť víchricou a aktivizmom. Myslím si, že niekedy nás premôžu moderné choroby aktivizmu, úzkosti, nespavosti a my sa nedokážeme zastaviť a keď sa zastavíme a uvažujeme, keď sa modlíme, keď premýšľame, keď sa s niekým rozprávame, myslíme si, že pri tom strácame čas. Takže je dobré sa v pôstnom období zastaviť, je to tiež súčasť putovania.“

Spracoval Martin Jarábek

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

10 februára 2024, 12:12