Modlitby v Biblii (2): Jozafatova modlitba

Drahí poslucháči,

dnes sa spoločne pozrieme na modlitbu menej známej, no veľmi dôležitej biblickej postavy – judského kráľa Jozafata. Jeho modlitba je zasadená do mimoriadne krízovej situácie Božieho ľudu a môže byť inšpiráciou pre každého z nás v tých najrozličnejších chvíľach života. 

Dvadsiata kapitola Druhej knihy kroník rozpráva, ako sa jedného dňa spojili Moabčania, Amončania a niektorí Meunejci, aby vo veľkej prevahe bojovali proti Jozafatovi a jeho ľudu a s istotou ich porazili. Kráľ sa veľmi preľakol, keď mu oznámili, čo sa na neho chystá, no ihneď sa rozhodol obrátiť na Boha a vyhlásil v celom Judsku pôst. On sám si stal v Pánovom chráme doprostred zhromaždeného ľudu, ktorý tam prišiel hľadať pomoc u Pána, a začal Boha úpenlivo prosiť o vyslobodenie.

„Pane, Bože našich otcov, či nie si Bohom na nebi a či nevládneš nad kráľovstvami všetkých národov?“ Takto kráľ začal Bohu pripomínať, že len on je jediným Pánom nad svetom, a tiež mu pripomenul jeho prisľúbenie, že ak ho budú v čase nebezpečenstva vzývať, zachráni ich. Svoju modlitbu zakončil pokornými slovami plnými dôvery: „Ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.“

Na to mu Boh odpovedal prostredníctvom Jachaziela: „Nebojte sa a nedeste sa tohto mohutného davu. Nebude to boj váš, ale Boží.“ A ešte dodal: „V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Pán zachráni.“

Keď si kráľ vypočul Boží odkaz, poklonil sa Bohu tvárou k zemi a hneď usporiadal vojsko: na čele šíku išli speváci, ktorí Bohu spievali chvály. Predchádzali ozbrojencov a volali: „Ďakujte Pánovi, lebo naveky trvá jeho milosť!“ Akonáhle začali jasať a velebiť Boha, Pán porazil nepriateľské vojská tak, že sa navzájom ničili. Keď prišli judskí muži na bojisko, našli už len mŕtve telá svojich nepriateľov. Pobrali si teda vojnovú korisť a vrátili sa domov.

Čo nás môže naučiť Jozafatova modlitba, vyslovená vo veľmi vážnej situácii? V prvom rade to, že v ťažkých chvíľach života si nemusíme zúfať, pretože máme k dispozícii všemohúceho Boha, ktorý si dokáže ľahko poradiť s našimi problémami. Tak ako kráľ Jozafat, aj my sa môžeme ihneď ponoriť do modlitby a dôverovať dobrému Bohu, že nás zachráni.

Kráľ Jozafat je inšpiráciou aj pre všetkých vodcov ľudu. Keď má jeho národ problém, postaví sa na jeho čelo a vedie ho k tomu, aby hľadal Boha. Povzbudzuje k pokániu a vytrvalej modlitbe s dôverou a – ako vidíme v tomto príbehu – má úspech. Neposiela iba iných, aby prosili Boha o pomoc, ale on sám ide príkladom.

Hneď prvé slová Jozafatovej modlitby môžu byť pre nás veľkou inšpiráciou. V čase krízy je veľmi dôležité pripomínať si Božiu všemohúcnosť a jeho moc nad celým svetom. Uisťuje nás to, že aj náš problém spadá pod jeho autoritu a má ho pevne vo svojich rukách.

Ako vidíme, Božia odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Boh prehovoril prostredníctvom muža menom Jachaziel, ktorý bol otvorený na jeho slovo. Aj nám môže Boh odpovedať na naše modlitby – priamo, v našich myšlienkach, alebo sprostredkovane, cez iných ľudí. Prvé slová, ktorými Pán celého sveta odpovedal na kráľovu úpenlivú modlitbu plnú úzkosti, boli: „Nebojte sa a nedeste sa!“ Vskutku, ak je Boh s nami, nemáme sa čoho báť, pretože on preberá kontrolu nad všetkým, čo prežívame. Aj keď je našich protivníkov veľa alebo je náš problém veľmi veľký, Boh je mocný a vybojuje náš boj.

Nie vždy je našou úlohou bojovať. Niekedy máme iba pevne stáť v dôvere a pozorovať, ako Boh vyrieši náš problém. Naším vkladom je vtedy pevné presvedčenie o dobrote Boha, ktorý sa ujíma našej záležitosti.

Ďalšou veľkou inšpiráciou, ktorú nám ponúka tento biblický príbeh, je zdôraznenie dôležitosti chvály a oslavy Boha. Na čele vojenského oddielu stáli nie ozbrojení vojaci, ale tí, čo chválili Boha. Na základe ich chvál sa nepriatelia Božieho ľudu navzájom zničili a Izrael už nemal voči komu bojovať. Aj my, keď uprostred našich bojov chválime Boha – napriek úzkosti, ktorú v nich prežívame – môžeme sledovať, ako sa naše problémy riešia pred našimi očami, a to aj bez nášho pričinenia. Boh je oslávený našou dôverou a ponáhľa sa, aby nás zachránil.

Nám potom ostáva len prísť na miesto boja a zozbierať korisť. Problém, ktorý sme mali pred sebou, sa s pomocou Božej milosti premieňa na zdroj nášho obohatenia. Aj to je dôvod, prečo Boh na nás dopúšťa rozličné skúšky: nemajú nás zničiť, ale obohatiť – ak sa na neho obrátime ako kráľ Jozafat a úpenlivo ho budeme prosiť o pomoc.

Nech sa Jozafatova modlitba stane pre nás veľkým povzbudením, najmä keď sa ocitneme v náročných životných situáciách, aby sme si nezúfali, ale upierali svoj zrak k Bohu. Ak zostaneme zameraní na neho, ak mu budeme dôverovať a oslavovať ho aj uprostred skúšok, ujme sa nás a zachráni nás, čím ešte väčšmi vzrastie naša láska k nemu.