Naše puto s prírodou – septembrový úmysel pápeža

Modlitbový úmysel našich slovenských biskupov ide v septembri v rovnakej línii. Pozývajú nás k starostlivosti a uchovaniu hodnôt pre tých, čo prídu po nás. Spolu s nimi sa modlíme za ochranu životného prostredia, aby sme dokázali žiť v harmónii s prírodou a chránili ju pre budúce generácie.

Osem storočí Františkovej piesne

Výber modlitbového úmyslu nie je náhodný. Práve uplynulo desať rokov od vydania encykliky o starostlivosti o náš spoločný domov Laudato si´ (2015), ktorú doplnila pred dvoma rokmi aktualizácia o klimatickej kríze Laudate Deum (2023). A ešte k tomu, tento rok si pripomíname 800 rokov od chvíle, keď z úst sv. Františka z Assisi zaznel oslavný spev, ktorý dostal názov Pieseň brata slnka alebo Chválospev stvorenia.

Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane,

tebe patria chvály, sláva i česť a každé dobrorečenie,

len tebe patria, Najvyšší;

a nijaký človek nie je hoden vysloviť tvoje meno.

Buď pochválený, môj Pane, so všetkým svojím tvorstvom,

najmä s pánom bratom Slnkom,

ktorý je dňom a skrze neho nám dávaš svetlo.

A on je krásny a žiari veľkým jasom;

o tebe, Najvyšší, je [nám] znamením.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru Lunu a hviezdy.

Takto sa začína Františkov chválospev. Je to poetická oslava Stvoriteľa za celé dielo stvorenia, za každého z tvorov: slnko, mesiac, vietor, vzduch, mračná, za každé počasie. Za sestru vodu, za matka Zem, ktorá nás živí a teší svojimi kvetmi, plodmi, zelenou trávou. Kto miluje Boha, má úctu ku všetkému, čo stvoril a čo nám zveril do starostlivosti.

Sv. František zakončuje spievanú modlitbu zvolaním: „Chváľte môjho Pána a dobrorečte mu, ďakujte mu a slúžte s veľkou pokorou!“ – Ako hovorí sv. Irenej, nadovšetko je Božou chválou človek, ktorý duchovne žije. Ktorý svojho tvorcu miluje, na jeho lásku odpovedá láskou, vďačnosťou, trpezlivosťou, aj v utrpení, aj zoči-voči smrti. Lebo všetko prežíva v spojení s Ježišom, ktorý pre nás zomrel a vstal z mŕtvych.

Semená pokoja a nádeje

Celý september je mesiacom úcty k stvorenstvu, až do sviatku sv. Františka 4. októbra. Máme práve vhodný čas všimnúť si tohtoročné pápežské Posolstvo na Svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva. Má nadpis „Semená pokoja a nádeje“. Levovi XIV. túto tému v skutočnosti vybral ešte pápež František. Pápež Lev nás v posolstve upriamuje na jej evanjeliovú hĺbku. Prihovára sa nám takto:

„Keď slávime 10. výročie ustanovenia tohto svetového dňa a súčasne 10. výročie vydania encykliky Laudato si’, nachádzame sa uprostred jubilejného roka s mottom „pútnici nádeje“. A práve v jeho kontexte téma tohto svetového dňa nadobúda svoj plný význam.

Ježiš často vo svojom ohlasovaní používa obraz semena, keď hovorí o Božom kráľovstve, a v predvečer utrpenia ho aplikuje na seba samého, prirovnávajúc sa pšeničnému zrnu, ktoré musí odumrieť, aby prinieslo úrodu. Semeno sa úplne odovzdáva zemi a s prenikavou silou jeho sebadarovania v nej začína klíčiť život, s úžasnou schopnosťou otvárať budúcnosť, a to aj na tých najneočakávanejších miestach.

Spomeňme si napríklad na kvety, ktoré rastú pri ceste: nikto ich nezasadil, a predsa narástli, vďaka semienkam, ktoré sa tam ocitli akoby náhodou, a dokážu ozdobiť asfaltovú šeď, ba dokonca urobiť dieru v jeho tvrdom povrchu.

Spravodlivosť a právo

V Kristovi sme teda semenami, a to „semenami pokoja a nádeje“, pokračuje Svätý Otec. Cituje proroka Izaiáša a hovorí poeticky o „Božom pohladení“ v daroch prírody. Izaiáš hovorí:

„Až bude na nás vyliaty duch z výsosti, vtedy bude z púšte sad a sad bude pokladaný za les. V púšti sa usadí právo a v sade sa rozhostí pravda. Účinkom pravdy bude pokoj a dielom pravdy mier a bezpečnosť navždy. Môj ľud bude bývať v príbytku pokoja, v stánkoch bezpečných a v sídlach bezstarostných“ (Iz 32,15-18).

Ako vysvetľuje pápež Lev XIV., Izaiášove slová zdôrazňujú, že na to, aby bolo možné vo svete vnímať spomenuté „Božie pohladenie“ (porov. Laudato si’ 84), je popri modlitbe potrebná vôľa a konkrétne činy.

„Zdá sa, že spravodlivosť a právo vskutku naprávajú nehostinnosť púšte. Ide o mimoriadne aktuálne hlásanie. V rôznych častiach sveta je dnes zrejmé, že naša zem sa rúti do záhuby. Všade sa prejavuje nespravodlivosť, porušovanie medzinárodného práva a práv národov, nerovnosť a chamtivosť, ktoré spôsobujú odlesňovanie, znečisťovanie, stratu biodiverzity. Extrémne prírodné javy spôsobené klimatickými zmenami vyvolanými ľudskou činnosťou sú čoraz intenzívnejšie a častejšie, nehovoriac o ... dôsledkoch ľudskej a ekologickej devastácie spôsobenej ozbrojenými konfliktmi.“

Celostná ekológia

V dôsledku vojnových konfliktov sme svedkami zamínovania pôdy a lesov. Boje o vodné zdroje a suroviny postihujú najslabšie skupiny obyvateľstva a podkopávajú sociálnu stabilitu. „Tieto rôzne zranenia sú spôsobené hriechom,“ konštatuje pápež Lev XIV. Božie slovo v 2. kapitole Genezis nás pozýva ,obrábať a strážiťʻ záhradu sveta (porov. Gn 2,15). Pápež Lev k tomu dodáva: „Povolanie strážiť Božie dielo je „podstatnou súčasťou“ kresťanského života, nie iba jeho ľubovoľným alebo druhotným aspektom (porov. Laudato si´, 217).

Všimnime si, že Lev XIV. nás povzbudzuje k celostne chápanej ekologickej výchove, ktorá má v centre samotného Ježiša Krista. Počúvajme jeho slová z posolstva: 

„Encyklika Laudato si’ sprevádza Katolícku cirkev a mnohých ľudí dobrej vôle už desať rokov: nech nás naďalej inšpiruje a nech si čoraz viac spoločne volíme celostnú ekológiu ako smer, ktorým sa treba uberať. Tak sa budú množiť semienka nádeje, ktoré treba strážiť a pestovať, a to vďaka milosti zmŕtvychvstalého Krista, našej veľkej a nezlomnej Nádeje.“ (Lev XIV.: Posolstvo na Svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva 2025)

Ako bodka nám poslúži záverečné zvolanie sv. Františka z Assisi v Piesni brata Slnka: „Chváľte môjho Pána a dobrorečte mu, ďakujte mu a slúžte s veľkou pokorou!“

Pripravil: Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby