Predchádzať samovraždám – novembrový úmysel Svätého Otca

Je to náročná téma. Predchádzať samovraždám je veľká výzva. Potrebujeme čeliť náporom beznádeje okolo nás. Taliansky režisér Paolo Genovese nakrútil pred dvoma rokmi film Prvý deň môjho života. Fiktívny dej sa odohráva v súčasnosti, v rušnom veľkomeste. Tajuplný muž nebadane pracuje ako anjel strážny. Umožňuje potenciálnym samovrahom preniesť sa na chvíľu do budúcnosti a vidieť, ako by sa pri správe o ich smrti zachovali tí, ktorých lásku si z nejakých dôvodov nedokázali všimnúť. Vedie ich k zážitku heuréka: niekomu na mne záleží! Som milovaný! A milujem! Film je len náznak odpovede, ale kladie dôležité otázky.

Človek nemá teflónovú dušu, môžeme si to overiť každý sám na sebe. Byť pokúšaný je sprievodným znakom ľudskej prirodzenosti. Môže to byť rôznymi formami, aj tými najťažšími. Aj veľkí svätci, medzi nimi sv. Ignác z Loyoly, sa vyznávajú, ako v istom momente veľkého duševného boja čelili bezútešným stavom, pocitom beznádeje s myšlienkou siahnuť si na život.

Slovenský jezuita Pavol Horský sa po skúsenosti prenasledovania Cirkvi v 50. rokoch vyslovil: „Nevieme, či nás Pán Boh neposlal do väzníc kvôli tým, čo by si tam inak siahli na život.“ O nespravodlivo väznenom Silvestrovi Krčmérym sa traduje, že pri prepúšťaní chcel byť ponechaný v cele ešte aspoň deň kvôli mladému spoluväzňovi, aby si nesiahol na život.

Odborná pomoc, krízová linka a poradňa online, napríklad „IP-čko“, to všetko je veľmi dôležité. Ťažko však teoretizovať, keď sme zoči-voči hĺbkam ľudského utrpenia. „Keby som hovoril jazykmi ľudskými aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal“ (1 Kor 13,1). 

Nie sme spasiteľmi, ale poznáme Spasiteľa, Ježiša Krista. Pomáhať ťažko skúšanému je skúška našej vlastnej opory v Bohu. Byť Božím nástrojom v situácii extrémneho utrpenia brata alebo sestry, to je povolanie sprevádzať. Nerečniť, neposudzovať, neodsudzovať, ale s láskou sprevádzať. Vyprosovať zázrak lásky, prelomenie kruhu beznádeje. Úloha spoločenstva je vytvárať prostredie prijatia, ľudskosti, nefalšovaných vzťahov. Modliť sa, byť si vzájomne oporou, trpezlivo znášať slabosti blížneho.

V nedeľu 16. novembra sa slávi 9. svetový deň chudobných. V posolstve s názvom Ty, Pane, si moja nádej Lev XIV. hovorí, že „všetky formy chudoby, žiadnu nevynímajúc, sú výzvou na konkrétne prežívanie evanjelia a ponúknutie účinných znamení nádeje.“ Je však presvedčený, že „najhoršia chudoba je nepoznať Boha“.

Súčasný Jubilejný rok nádeje je odkazom aj pre svet. Cirkev má úlohu voči celej ľudskej rodine. Zalistujme v odkaze Druhého vatikánskeho koncilu:

„Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí dnešných čias, najmä chudobných a všetkých, ktorí trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov a niet nič naozaj ľudské, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach. Veď ich spoločenstvo utvárajú ľudia zjednotení v Kristovi, ktorých vedie Duch Svätý na ich púti do Otcovho kráľovstva a ktorí prijali posolstvo spásy, aby ho zvestovali všetkým. Preto sa toto spoločenstvo cíti úzko späté s ľudstvom a jeho dejinami“ (Gaudium et spes – Radosť a nádej, 1).

Ako zoči-voči nárastu samovrážd vytvárať prostredie nádeje? Pestovaním úcty k životu, prekonávaním mentality ľahostajnosti, podporovaním legislatívy bez falošných riešení, bez eutanázie. Pro-life je aj o umelej inteligencii, ktorá sa bez etiky stane cynickou. Pred časom médiá priniesli príbeh matky z USA menom Megan, ktorej syna na samovraždu naviedol chatbot, strojová odpoveď kultúry smrti.

Zároveň so zápasom na verejnom poli je tu zápas o spásu každej ľudskej duše. Aj duší tých, čo si siahli na život. Jednou z foriem, ako hlásať evanjelium nádeje, je modliť sa za tých, čo si siahli na život v situáciách zastretých tajomstvom utrpenia. V Cirkvi sa kryštalizuje tradícia sláviť svätú omšu za obete samovrážd, niekedy aj za účasti biskupa. Je to odkaz nádeje pre každého.

Môžeme si v kontexte pomaly sa končiaceho Jubilejného roka nádeje uvedomiť, že hoci je náboženským podujatím, je dôležitý nielen pre Cirkev, ale pre celý svet. Každý človek bez výnimky potrebuje čeliť náporom beznádeje okolo nás. V nedeľu 16. novembra budeme sláviť 9. svetový deň chudobných. Stojí za to prečítať si Posolstvo Leva XIV.: „Ty, Pane, si moja nádej“ (Ž 71,5), ktoré sa týka všetkých foriem chudoby. A najväčšou chudobou dneška je strata nádeje. Ako píše Lev XIV., „všetky formy chudoby, žiadnu nevynímajúc, sú výzvou na konkrétne prežívanie evanjelia a ponúknutie účinných znamení nádeje.“

Pripojme sa v duchu k tejto modlitbe Svätého Otca Leva:

Pane Ježišu, Ty, ktorý pozývaš unavených a preťažených, aby prišli k tebe a odpočinuli si v tvojom Srdci, prosíme ťa tento mesiac za všetkých ľudí, ktorí žijú v temnote a beznádeji, najmä za tých, ktorí zápasia so samovražednými myšlienkami.

Nech vždy nájdu spoločenstvo, ktoré ich prijme, vypočuje a sprevádza. Daj nám všetkým pozorné a súcitné srdce, schopné ponúknuť útechu a podporu, aj s potrebnou odbornou pomocou.

Nech vieme byť blízko s úctou a nehou, pomáhať liečiť rany, budovať väzby a otvárať obzory. Nech spoločne znovu objavíme, že život je dar, že aj uprostred bolesti a utrpenia existuje krása a zmysel. Sme si dobre vedomí, že tí, ktorí ťa nasledujú, sú tiež náchylní k beznádeji a smútku.

Prosíme ťa, aby si nám vždy dával pocítiť svoju lásku, aby sme prostredníctvom tvojej blízkosti mohli rozpoznať a hlásať všetkým nekonečnú lásku Otca, ktorý nás vedie za ruku, aby sme obnovili svoju dôveru v život, ktorý nám dávaš. Amen.

To boli slová modlitby Svätého Otca, ktoré predniesol aj v krátkom videu Apoštolátu modlitby na tento mesiac.

V novembri nás naši biskupi pozývajú modliť sa za všetkých ľudí, aby v zmierení s Bohom nachádzali nádej vo viere v zmŕtvychvstanie, ktoré nám prináša útechu a istotu večného života.

Na záver si zopakujme modlitbovú výzvu Svätého Otca Leva na tento mesiac: Modlime sa, aby ľudia pokúšaní k samovražde našli vo svojom spoločenstve potrebnú oporu, starostlivosť a lásku a otvorili sa kráse života.

Pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby