Spiritualita a psychológia (4): Cez Pôst k večným hodnotám

Drahí poslucháči Vatikánskeho rozhlasu! V našom živote stále niečo hodnotíme. Hodnotíme nedávne zážitky, spomienky či skúsenosti. Hodnotíme aj seba. Akí sme, ako sme sa zachovali, čo sme urobili. Zároveň si tiež uvedomujeme, že aj nás denne hodnotia druhí: ako vyzeráme, ako sa správame, ako reagujeme, čo robíme a čo vynecháme. A hodnotí nás aj samotný Pán Boh.

Prežívame pôstny čas, v ktorom tiež môžeme hodnotiť. Cez ticho, mlčanie a samotu srdca môžeme hodnotiť svoj vzťah k Pánu Bohu, sebe samému i k svojim blížnym. Pôst je predovšetkým obdobie hodnotenia, očistenia sa a prípravy na Veľkú noc. Nemalo by to teda byť smutné obdobie len preto, že sa niečoho zriekame. Význam pôstu má byť radostný a hodnotný. Áno, niečoho sa slobodne a dobrovoľne zriekame, avšak kvôli väčšej hodnote, ktorou je láska k Pánu Bohu a blížnemu. Nie preto, aby nás druhí za to obdivovali alebo sme si niečo dokazovali, ale preto, že chceme obetu zriekania priniesť Pánu Bohu. Môžeme to obetovať práve za to, že chceme zlepšiť svoj duchovný život, vzťah s Pánom Bohom, ako aj svoje medziľudské vzťahy. Dôležitá v pôste je aj čnosť pokory, keď hodnotíme a uznávame pravdu o sebe, že na jednej strane máme svoje nedokonalosti, limity, negatíva a slabosti. No na druhej strane máme aj svoje pozitíva, dary a talenty, ktoré nám dobrý a milostivý Pán Boh daroval. Skúsme si aj v tomto pôstnom čase viac uvedomiť svoju vzácnosť a hodnotu milovaných Božích detí, ktorú nám dáva Pán Boh plný lásky a milosrdenstva.

Slovo „hodnota“ sa hlboko dotýka každého jedného z nás. Každý túži po tom, aby mal hodnotu a bol hodnotným človekom, aby jeho život stál za niečo. A práve tu je tá najväčšia pravda o každom z nás, že všetci sme hodnotní, no nielen preto, čo robíme, ale predovšetkým preto, kým sme, lebo sme boli stvorení z lásky na Boží obraz a podobu (porov. Gn 1, 27).

Ako veriaci kresťania však máme vzácny dar viery a Božie pozvanie žiť podľa Ježišovho evanjelia a jeho večných hodnôt. Žijeme z Božieho slova, Eucharistie, modlitby a sviatostí. Ako Pán Ježiš povedal Diablovi pri pokúšaní na púšti: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4, 4) Život s Ježišom Kristom nie je o tom „byť lepší než tí druhí“, ale naopak, bez porovnávania sa s druhými, žiť v plnosti s Ním v pravde, dobrote, spravodlivosti, láske a pokoji. Život s Ježišom Kristom naozaj znamená hodnotný a nádherný, aj keď často náročný život tu na zemi. Život s Ježišom Kristom skutočne znamená život v plnosti, lebo len s Ním môžeme dôjsť do cieľa nášho života, ako nám to On sám pripomenul v Evanjeliu podľa sv. Jána: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 6)

Americký spisovateľ a básnik Howard Arnold Walter (1883-1918) vo svojich myšlienkach vyjadruje túžbu človeka po hodnotnom života takto: „Chcem byť čestný, lebo mi niekto verí; chcem byť úprimný, lebo niekomu na tom záleží; chcem byť silný, lebo treba mnoho trpieť; chcem byť statočný, lebo často je nutná odvaha. Chcem byť priateľom všetkých – bláznov i opustených; chcem obdarovať a zabudnúť na dar; chcem byť pokorný, lebo poznám všetky svoje slabosti; chcem sa dívať, smiať, milovať a povznášať sa.“ Tieto hodnoty sú ako malé kamienky mozaiky, z ktorých sa skladá celý náš život. O to viac, keď ich žijeme naplno s Pánom Bohom a našimi blížnymi, stávajú sa večnými hodnotami.

Jedným zo svedkov ľudských i evanjeliových hodnôt bol svätý Pier Giorgio Frassati (1901-1925), mladý Talian, športovec, turista, študent, dobrovoľník, priateľ chudobných a patrón mládeže. Veľmi miloval Pána Ježiša v Eucharistii, modlitbu, službu chudobným, priateľstvá s druhými a hory. Jeho životné motto – „Verso l’alto“ – „K výšinám“ – nebolo len o turistike, ale o neustálom duchovnom raste. Jeho život ukázal, že čistota, odvaha, spravodlivosť a radosť zo života s Pánom Bohom sú tie skutočné večné hodnoty, ktoré vedú až k nebesiam. Hoci nežil dlho, keďže zomrel ako 24-ročný v období po prvej svetovej vojne na vtedy ešte nevyliečiteľnú chorobu obrny, napriek tomu žil naplno a hodnotne v pokore, radosti, s ohromnou vnútornou silou, pokojom, nádejou a hlavne v duchu Ježišových blahoslavenstiev. Aj on sa snažil byť chudobný v duchu, tichý, milosrdný, spravodlivý, čistého srdca a šíriaci pokoj (porov. Mt 5, 3-9).

Veľkou a pokornou učiteľkou večných hodnôt evanjelia bola tiež svätá matka Tereza z Kalkaty (1910-1997). Jej výzva k hodnotnému životu v láske o tom jasne svedčí: „Človek nežije iba z lásky, ktorú prijíma, ale hlavne z tej, ktorú daruje. Robme malé veci s veľkou láskou.“ Jej pozvanie k najvyššej hodnote – láske, potvrdzujú aj slová svetoznámeho nemeckého fyzika a matematika, Alberta Einsteina (1879-1955), ktorý kedysi povedal: „Nechci byť úspešným človekom, ale radšej chci byť hodnotným človekom.“

Drahí poslucháči! Nezabudnime, že večné hodnoty nie sú na predaj, ale sú zadarmo a samotným darom od dobrého a milujúceho Pána Boha. Vychádzajú totiž z Ježišovho milosrdného srdca a premieňajú nás na hodnotných ľudí. Skúsme sa aj v tomto pôstnom čase zamyslieť a položiť si tieto otázky: Uvedomujeme si svoju pravú hodnotu? Aké hodnoty vyznávame a žijeme? Ako hodnotíme druhých? Ako nás hodnotia druhí? Ako nás hodnotí samotný Pán Boh? Nech aj tento pôstny čas je pre nás výzvou radostne žiť hodnoty evanjelia a opätovným potvrdením nášho životného smeru kráčať k tým vyšším a večným hodnotám samotného neba.