Vendelín Javorka SJ (10 a 11): Šanghaji, Druhá svetová vojna a Rím

Úspechy v Charbine a Šanghaji (c. 1937 – 1939)

Páter Javorka dosiahol v Charbine významný misijný úspech. Tvrdil, že obrátil 120 pravoslávnych rodín na katolicizmus. Neskôr sa jeho misijná práca presunula do Šanghaja.

V Šanghaji musel páter Javorka opäť začať budovať cirkevný život od základov, podobne ako kedysi v Ríme. Sám prirovnával svoju prácu v Šanghaji k začiatkom Russica: „...nenápadná, veľmi ťažká, ale potrebná... nemáte ani poňatia, ako pomaly sa kládli základy Russika – s bolestným úsilím a s iba trochu viditeľným pokrokom ... presne ako moja práca v Šanghaji ...“.

Spočiatku sa mu nedarilo, veľa dní v kostole pri modlitbách preplakal. Ruskí emigranti boli veľmi chudobní, aby sa uživili, mnoho mladých dievčat si zarábalo prostitúciou. Páter bol z toho veľmi nešťastný.

  (Bohuš Kaliarik)

Hoci spočiatku nemal ani kostol, ani miestnosť na stretávanie, a jeho kaplnka bola „veľmi chudobná a veľká asi ako moje dve izby na Russicu“, páter Javorka usilovne pracoval. Podarilo sa mu získať budovu fary, ktorú prestaval na ruský kostol pre päťsto ľudí. Počas jeho pôsobenia v Šanghaji počet obrátených ruských katolíkov stúpol na tristo tri veriacich. Okrem ruskej farnosti pomáhal aj katolíkom latinského obradu – Nemcom, Poliakom a Maďarom. Dokonca nadviazal spoluprácu s Misijnými sestrami sv. Kolumbána, írskym vyučujúcim rádom.

Zoznámil sa tu so slovenským architektom a staviteľom, budovateľom nového Šanghaja, Ladislavom Hudecom. Neskôr s ním udržiaval písomný kontakt až do náhlej smrti L. Hudeca v r. 1958.

Napriek týmto úspechom bol páter Javorka po tretíkrát odvolaný. Sám o tom hovoril s údivom: „... po tom, ako som dal všetko do poriadku, a keď sa ku mne pripojil môj mladý kolega... prišiel rozkaz: Vráť sa!“.

  (Bohuš Kaliarik)

Druhá svetová vojna a Rím (1939 – 1941)

V roku 1939 sa Javorka vrátil na Russicum do Ríma. Bol vymenovaný za vicerektora a ministra.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny musel oficiálny rektor, Francúz Francois de Régis, v roku 1940 odísť. Páter Javorka tak prevzal pozíciu výkonného rektora kolégia, hoci formálne titul rektora neprijal. V tom čase mal už takmer šesťdesiat rokov. Hoci mal silnú postavu, trpel pokročilými chorobami, ako bola artritída a vysoký krvný tlak.

Napriek zdravotným ťažkostiam stále sníval o misijnej práci v Sovietskom zväze. Vatikán sa rozhodol tento jeho sen splniť. V roku 1941 dostal páter Javorka priamy pokyn Svätej stolice opustiť Rím a využiť meniace sa politické hranice, aby sa legálne dostal na sovietske územie. Pôvodne chcel prejsť cez Slovensko, čo potvrdzuje aj jeho krátka návšteva vlasti v tom čase, no tento plán nebol možný.

Namiesto toho bol vyslaný do Rumunska.