Spiritualita a psychológia (6): Pozvanie k láske

Drahí poslucháči Vatikánskeho rozhlasu! Prežívame mesiac máj, ktorý má prívlastok „mesiac lásky“. Jar je v plnom prúde, kvety a stromy kvitnú a kvitne aj láska v srdciach zamilovaných mladých ľudí. No hovorí sa, že „láska kvitne v každom veku“. A je to naozaj tak, lebo láska je tá najväčšia i najkrajšia čnosť a vlastnosť človeka. Len človek môže vedome milovať a byť milovaný. Nič na svete nedokáže prekonať lásku, ktorá „nikdy nezanikne“ (1 Kor 13, 8).

Z psychologického hľadiska je láska komplexný proces, ktorý zahŕňa city, myšlienky a správanie voči druhému. Nie je to len pocit, ale aj silná biologická, psychická a vzťahová väzba. Ak sa ľudia naozaj majú radi, musia si lásku aj nejako dokázať. Nestačí ostať len pri slovách. Ak sa dvaja mladí ľudia, chlapec a dievča, majú radi a sú do seba veľmi zamilovaní, tú vzájomnú lásku si navzájom dokazujú nežným dotykom, držaním sa za ruky, nežným objatím, čistým bozkom, ale aj rôznymi darčekmi, ktorými obdarujú jeden druhého. Napríklad, keď chlapec dá dievčaťu krásnu kyticu kvetov. To sú tie viditeľné a konkrétne dôkazy lásky. Alebo v rodine rodičia, otec a mama, dokazujú svoju lásku k svojim deťom tým, že sa o nich dobre starajú a vychovávajú, že si na nich nájdu čas, že im darujú svoje srdce, lebo jednoducho pre nich žijú.  

Takto podobne koná aj Pán Boh v našom živote. On nás miluje, lebo je nekonečná Láska. Ak chceme dôkaz nekonečnej Božej lásky k nám, stačí sa pozrieť na kríž. Pri pohľade na kríž nám môžu rezonovať slová Pána Ježiša z Evanjelia podľa svätého Jána: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ (Jn 3, 16-17)

Aj na inom mieste na otázku učiteľa Zákona, ktorý sa ho pýtal, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie, tak Pán Ježiš jasne odpovedá slovami samotného Svätého Písma z Knihy Deuteronómium a Levitikus: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé mu je podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon a Proroci.“ (Mt 22, 37-40) Neskôr nám opäť Pán Ježiš vo svojej rozlúčkovej reči pri Poslednej večeri zanechal a potvrdil toto najväčšie prikázanie lásky: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. (...) Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Jn 13, 34; 14, 23)

Môžeme teda s istotou povedať, že najväčšou a neprekonateľnou pravdou na svete je to, že Pán Boh nás miluje a stvoril nás z lásky na svoj obraz a podobu. Sme ním nekonečne milovaní. Sme mu podobní tým, že my tiež milujeme. Láska, to nie sú len city. Láska je tá najkrajšia ľudská vlastnosť – milovať Pána Boha a našich blížnych. Ak milujeme Pána Boha nadovšetko, budeme sa vždy snažiť žiť vždy tak, aby sme plnili Božiu vôľu a jeho nadovšetko milovali. A ak milujeme našich blížnych ako seba samého, podelíme sa s nimi s tou dobrotou srdca, ktorú vlastníme. Pomôžeme im, ak to bude potrebné a možné. Darujeme im svoju lásku, ktorá rastie rozdávaním. Aj apoštol svätý Pavol vo svojom Liste Rimanom nás povzbudzuje: „Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.“ (Rim 13, 10) V takomto životnom postoji evanjelia sa budeme automaticky snažiť konať dobro, vyhýbať sa zlu a šíriť lásku, dobrotu i pokoj medzi ľuďmi.

Bolo by veľmi zaujímavé, keby na svete existoval taký skutočný digitálny prístroj, ktorým by sa odmerala veľkosť a miera našej lásky k Pánu Bohu a našim blížnym. Taký „láskymer“. Napojili by sme sa na neho a ten prístroj by začal postupne merať, koľko je v nás ukrytých zásob lásky k Pánu Bohu i našim blížnym. Výsledok by bol potom vyjadrený v percentách. Koľko percent lásky k Pánu Bohu a našim blížnym by v našom srdci tento „láskymer“ ukazoval?

Drahí poslucháči! Svätá Terézia z Lisieux (1873-1897), francúzska karmelitánka, nádherne jednou vetou vystihla, o čom je ľudský život a jeho zmysel: „Mojim povolaním je láska.“ Tak ako ona, aj mnohí svätci či svätice pochopili, v čom spočíva tajomstvo plnohodnotného a krásneho života. V láske k Pánu Bohu a k našim blížnym. Oni pochopili tento najväčší príkaz Pána Ježiša, odkaz či želanie pre nás ľudí – milovať Boha a ľudí. Našim povolaním je láska. Náš život má byť o neustálej láske k Bohu a k našim blížnym. Tieto dve lásky však nemôžeme od seba odlúčiť. Preto záleží na každom z nás, ako sa v živote snažíme plniť tieto dve výzvy Pána Ježiša milovať Pána Boha celým srdcom, dušou, mysľou a svojho blížneho ako seba samého. Len takto dokáže Pán Boh aj cez nás zmeniť svet k lepšiemu, keď budeme láskavými ľuďmi.

Svätý Augustín (354-430), staroveký biskup v Hippo, raz povedal: „Miluj a rob, čo chceš!“ Čo tým asi myslel? Azda to, že keď je v nás ozajstná Božia láska a my naozaj milujeme, čokoľvek, čo budeme v živote robiť, bude to dobré, plné lásky, lebo budeme chcieť robiť Pánu Bohu i druhým skutky lásky a potešiť Pána Ježiša i našich blížnych. Lebo len keď naozaj milujeme, láska k Pánu Bohu a blížnemu sa stáva naším životným štýlom i samotným štýlom evanjelia. Pán Ježiš nás pozýva k čistej, slobodnej, úprimnej a nezištnej láske. S radosťou v srdci pozitívne odpovedzme aj dnes na toto jeho pozvanie k láske. A nezabudnime, ako raz povedal stredoveký španielsky kňaz a karmelitán, svätý Ján z Kríža (1542-1591): „Na konci života nás Boh bude súdiť podľa veľkosti a miery našej lásky.“