Mons. Ševčuk: Slobodu nikdy nemožno považovať za samozrejmosť

Otec Taras Kotsur – Vatican News

Vyšší arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Sviatoslav Ševčuk uvádza údaje za júl 2026 – „najkrvavejší mesiac“ štyri a pol roka trvajúcej vojny, ktorá si už vyžiadala nesmiernu daň na ľudských životoch a spôsobila obrovskú skazu.

V nasledujúcom rozhovore pre Vatican News odsudzuje krutosť vojny a etické dôsledky technológií, pri ktorých oko dronu dokáže presne vidieť cieľ útoku, čím sa pojem „náhodných“ civilných obetí stáva nielen tragickým, ale aj neprijateľným.

S médiami Vatikánu hovorí v čase, keď si Ukrajina pripomína 35 rokov nezávislosti od sovietskej totality, a zdôrazňuje hodnotu slobody.

Denne počúvame o pokračujúcich a intenzívnych útokoch na ukrajinské hlavné mesto, vrátane zásahov v častiach mesta, kde sa nachádza Vaša katedrála a sídlo. Ako prežívate túto súčasnú situáciu?

Všetci sme túto noc strávili v protileteckom kryte, rovnako ako noci predtým, pretože, žiaľ, počet dronov a rakiet vypúšťaných nad našimi hlavami rastie. V poslednom čase je každý mesiac krvavejší než ten predchádzajúci. Napríklad podľa monitorovacej misie OSN bol júl najkrvavejším mesiacom od marca 2022. Tento mesiac zaznamenal najvyšší počet obetí počas týchto štyroch a pol roka vojny. Oficiálne štatistiky uvádzajú, že len v júli zahynulo 437 civilistov a 2 610 bolo zranených, pričom išlo o najvyšší počet zabitých a zranených detí od apríla 2022.

Všetci odborníci, ktorí sa snažia pochopiť dianie, tvrdia, že táto vojna sa čoraz viac mení na technologicky vyspelý konflikt využívajúci veľmi sofistikované zbrane. Niektorí hovoria o „vojne miest“. Prečo? Pretože v praxi sa možnosť postupu pozdĺž frontovej línie zastavila. Postup na fronte sa pre ruskú armádu stal čoraz nemožnejším a mimoriadne nákladným. Preto sa snažia útočiť na civilistov a zvyšovať tak utrpenie ľudí žijúcich najmä vo veľkých mestách. Práve preto sa hlavné mesto Ukrajiny stalo cieľom číslo jeden. Keď sa ľudia snažia nájsť historické paralely, mnohí hovoria, že situácia na Ukrajine sa veľmi podobá na iránsko-irackú vojnu z 80. rokov. Išlo v nej skutočne o konflikt dvoch národov, ktoré nedokázali dosiahnuť víťazstvo na fronte, a preto sa snažili zvyšovať utrpenie civilného obyvateľstva. Ďalším veľmi závažným aspektom z morálneho a etického hľadiska je skutočnosť, že vyvíjané špičkové technológie využívajú umelú inteligenciu nielen na určenie miesta útoku pre drony. Dnes sú tieto smrtiace drony a tiež rakety, ktoré sú čoraz sofistikovanejšie pri zacielení na civilistov vybavené kamerami. Operátor, ktorý v reálnom čase navádza raketu alebo dron, tak vidí ľudí, ktorých zabíja.

Nemožno tvrdiť, že civilné obete sú len náhodnými či nezamýšľanými obeťami. Napríklad len nedávno bol v meste Cherson zasiahnutý autobus. Zahynuli nielen ľudia, ktorí v ňom cestovali, ale aj tí, ktorí sa práve nachádzali v jeho blízkosti. Je zrejmé, že operátor daného dronu videl ľudí, ktorých zabíjal. Ide o skutočne veľmi vážny morálny problém. Hovorí sa, že Rusko sa dnes snaží využívať utrpenie civilistov, ba dokonca samotný strach, ako zbraň. To, čo sa im nepodarilo dosiahnuť na bojisku, sa snažia docieliť týmto terorom páchaným na veľkých mestách. Táto vojna sa tiež usiluje premeniť vyčerpanie a utrpenie ľudí, vrátane ich duchovného utrpenia, na nástroj politického nátlaku. To zjavne mení tvár vojny, ktorá vo všetkých ohľadoch zostáva vojnou rúhačskou. Každý takýto čin je zločinom tak proti medzinárodnému humanitárnemu právu, ako aj proti morálnemu zákonu, ktorým sa riadia ozbrojené konflikty. Práve takúto situáciu prežívame v uplynulých mesiacoch a dňoch, a to najmä v hlavnom meste.

Čo v tejto situácii znamená oslavovať 35. výročie nezávislosti, ktoré sa časovo zhoduje so štyrmi a pol rokmi od začiatku tejto hroznej agresie?

Pre nás oslava Dňa nezávislosti Ukrajiny znamená predovšetkým vzdávať vďaku Pánovi za dar slobody, ktorej zárukou je nezávislý ukrajinský štát. Pre kresťanov sa láska k vlasti nesmie zmeniť na modloslužbu štátu. Štát založený na zásadách právneho štátu je dôležitým nástrojom na ochranu ľudskej dôstojnosti, slobody, spoločného dobra a práva ľudí na život. Láska k vlasti neznamená nenávisť voči iným; je to skôr ochota prevziať zodpovednosť za svoj národ a slúžiť mu. Preto je pre nás tento deň pripomienky ukrajinskej nezávislosti dňom modlitby a zamyslenia nad tým, ako musíme dnes nielen brániť svoju slobodu, ale aj pozitívne budovať našu budúcnosť. V týchto dňoch neustále hovoríme aj o národnej jednote, pretože ide o jednotu založenú na určitých základných hodnotách. Štát je nástrojom slúžiacim spoločnému dobru a dôstojnosti ľudskej osoby, zabezpečujúcim prežitie, slobodný život a budovanie našej spoločnosti v mieri. V tento deň sa, samozrejme, budeme všetci modliť za ukončenie vojny. Vieme, že nielen nezávislosť Ukrajiny, ale aj mier je Božím darom. Všetci budeme zjednotení v modlitbe, ale aj v službe spoločnému dobru a v úsilí o záchranu ľudských životov, a to najmä v kontexte vojny, ktorú dnes prežívame.

Hovorili ste o dare slobody. V tejto súvislosti by som sa vás chcel opýtať na niečo osobné. Narodili ste sa v období totality. Vaša kňazská formácia sa začala v podzemných seminároch. Čo pre vás osobne znamená týchto 35 rokov slobody, najmä keď sa pozeráte na dnešných mladých ľudí, ktorí sú už druhou generáciou narodenou v tomto období nezávislosti?

Zažil som okamih, keď sa totalitný komunistický štát, ktorý sa snažil ovládať dokonca aj mysle a vôľu ľudí, zrútil. V tej chvíli sme pochopili, že sloboda neznamená len možnosť byť slobodný navonok. Pochopili sme, že sloboda je duchovná a morálna kategória. Pamätám si, že aj v Sovietskom zväze sme my, katolícki kresťania žijúci v podzemí, boli slobodnejší než komunistickí vodcovia, pretože sme túto slobodu Božích detí nosili vo svojich srdciach. A práve vďaka tejto schopnosti byť slobodnými, mať odvahu myslieť inak, než ako to diktovala štátna komunistická ideológia, slobodu rozhodovať sa, no vždy podľa kritérií kresťanského rozlišovania to všetko bolo pre nás v sovietskej ére duchovnou školou slobody. Keď sa potom tento totalitný štát zrútil, dokázali sme túto vnútornú slobodu, ktorú sme v sebe nosili, preniesť do kontextu ukrajinskej občianskej spoločnosti. A tak sme sa skutočne stali kvasom novej spoločnosti. Naša Cirkev sa skutočne stala činiteľom premeny ukrajinskej spoločnosti z postkomunistickej, postsovietskej koloniálnej krajiny na demokratickú krajinu. Táto cesta, samozrejme, nikdy nebude niečím, čo sa dosiahne raz a navždy. Každý deň musíme túto kresťanskú slobodu prejavovať a pokračovať na svojej ceste. Práve tu som však pochopil niečo veľmi hlboké, čo patrí k byzantskej duchovnej a teologickej tradícii: sloboda je niečo viac než len slobodná vôľa. Sloboda je ovocím dobrého rozhodnutia, rozhodnutia zakoreneného v pravde. Ak urobím správne rozhodnutie, ak si zvolím základné hodnoty, ak si vyberiem to, čo je dobré, potom sa moja slobodná vôľa, ktorá je len potenciálom slobody, premieňa na skúsenosť slobody. Preto pomoc ľuďom pri správnom rozhodovaní je cestou k autentickej slobode. Nie svojvôľa, nie anarchia, ale sloboda, ktorá je vždy spätá so zodpovednosťou a spoločným dobrom. Je zrejmé, že po takomto chápaní slobody je dnes na Ukrajine veľký dopyt. Je zaujímavé, že mnohí naši mladí muži, vojnoví zajatci, ktorí v ruskom zajatí znášali strašné mučenie a následne boli oslobodení hovorili, že sa cítili slobodnejší, hoci mali zviazané ruky, než tí, ktorí ich mučili. Prečo? Pretože tí ruskí dôstojníci boli v skutočnosti väzňami vlastných myšlienkových schém. Báli sa svojich nadriadených. Báli sa, že sami skončia vo väzení, ak slepo neuposlúchnu rozkazy, ktoré dostali. A naši vojaci sa v tých chvíľach cítili slobodnejší, hoci mali zviazané ruky. Prečo? Pretože sa rozhodli. Správne sa rozhodli. Rozhodli sa pre cestu, ktorá je vždy založená na pravde a na obrane ľudských životov. Toto je naša skúsenosť z čias Sovietskeho zväzu. Je to skúsenosť spoločnosti, ktorá sa obnovovala po páde štátnej totality. A práve túto slobodu sa ukrajinský ľud snaží brániť a čoraz hlbšie budovať vo svojej slobodnej a nezávislej krajine.

Aké posolstvo môže ukrajinský ľud adresovať dnešnému svetu, v ktorom pozorujeme určitú krízu demokracie a rastúce autoritárske tendencie v rôznych častiach sveta, dokonca aj tam, kde by sme ich najmenej čakali?

Neunavte sa tým, že ste slobodní! Podľa môjho názoru súvisí táto kríza demokratických hodnôt s istou krízou osobnej zodpovednosti za vlastnú krajinu. Každý chce preniesť svoju zodpovednosť na plecia iných. A ľudia niekedy hľadajú obetného baránka, politika či autokrata, ktorý by na seba prevzal osobné povinnosti, aké má každý z nás voči svojej vlasti a krajine. Ľudia sa niekedy chcú zbaviť potreby premýšľať a rozlišovať. Chcú, aby za nich niekto iný premýšľal, rozlišoval a rozhodoval. Je to forma infantilizmu, pretože takto sa správajú deti, keď si myslia, že lepšiu budúcnosť im má vždy vybudovať niekto iný. Útek pred zodpovednosťou je podľa mňa jednou z veľkých pliag moderných demokracií. Preto ma udivuje skutočnosť, že Cirkev sa dnes čoraz viac stáva garantom a obhajcom demokratických hodnôt, keďže potvrdzuje dôstojnosť každej ľudskej osoby. Práve Cirkev chráni ľudí v dnešnej kultúre pred dehumanizáciou na každej úrovni, počnúc výzvou, ktorú predstavuje umelá inteligencia. Práve Cirkev hlása, že nikto nemá právo kradnúť iným ľuďom sny a nádeje na budúcnosť v záujme vlastných cieľov. Naopak, my sami sme tvorcami svojich životov a svojej budúcnosti. Nebojte sa byť slobodní. Toto je základné posolstvo, ktoré môže Ukrajina dnes vyslať celému svetu. Hoci túto slobodu treba brániť. Pretože slobodu nemožno považovať za samozrejmosť. Tí, ktorí nie sú ochotní podstúpiť riziko prijatia slobody a žiť ako slobodní ľudia, nie sú hodní tohto daru slobody.

Ako pastier časti veriacich na Ukrajine, ale aj v iných častiach sveta, akú výzvu by ste chceli adresovať univerzálnej Cirkvi pri príležitosti tohto výročia nezávislosti?

Najvyšším prejavom slobody je schopnosť človeka milovať. Milovať Boha a milovať blížneho. Dnes na Ukrajine vidíme, že národnú jednotu, ktorá nás priviedla k národnej nezávislosti, možno brániť len prostredníctvom milosrdenstva: schopnosti vcítiť sa do tých, ktorí trpia, schopnosti prejaviť milosrdenstvo tým, ktorí robia chyby, ale aj našej schopnosti konať dobro blížnemu. Preto nesmieme zabúdať, že najväčšia skúsenosť slobody prichádza vtedy, keď milujeme Boha a blížneho. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa k nám v Deň nezávislosti Ukrajiny, 24. augusta, pripoja v modlitbe. Chcel by som pripomenúť, že Všeukrajinská rada cirkví a náboženských organizácií vydala výzvu Svetovej rade cirkví a zároveň napísala list pápežovi a všetkým ľuďom dobrej vôle so žiadosťou, aby 24. augusta zachovávali deň modlitby za mier na Ukrajine. My všetci na Ukrajine budeme v ten deň zjednotení v modlitbe. My, predstavitelia cirkví a náboženských organizácií, sa zhromaždíme v najstaršej katedrále vo východnej Európe, v Katedrále svätej Sofie v Kyjeve. Nachádza sa tam mozaika Oranty, modliacej sa Panny Márie z 11. storočia. Pred touto mozaikou kyjevskej Oranty sa budeme modliť za mier. Prosíme o vašu solidaritu a jednotu v modlitbe, ale aj v humanitárnej činnosti, ktorá je pre nás dnes vynikajúcim spôsobom, ako prejaviť lásku k Bohu a k blížnemu.

Preklad Šimon Saboslaj