Lev XIV. k americkým pútnikom: Buďme pútnikmi nádeje a svedkami

Martin Jarábek – Vatican News

„Siete všetci vítaní,“ uviedol pápež hneď v úvode svojho príhovoru a dodal: „Som veľmi rád, že môžem s vami stráviť tento čas na tomto nádhernom mieste, v Castel Gandolfe.“

Svätý Otec Lev XIV., rodák zo Spojených štátov, pripomenul, že púť do Ríma a Konštantínopolu je návratom ku koreňom viery. Pútnikov povzbudil:

„Toto je tiež spôsob, ako nanovo a konkrétne zakúsiť vieru, ktorá sa rodí z počúvania evanjelia, ktoré nám odovzdali apoštoli“ (porov. Rim 10, 16).

Pápež zdôraznil význam tohto roku, keď si pripomíname 1700. výročie Nicejského koncilu a dodal:

„Symbol viery, ktorý prijali zhromaždení Otcovia, zostáva, spolu s dodatkami z Konštantínopolu roku 381, spoločným dedičstvom všetkých kresťanov.“

Rímsky biskup osobitne poukázal na tohtoročnú zriedkavú zhodu kalendárov, vďaka ktorej mohli kresťania spoločne zaspievať „Aleluja: Kristus vstal z mŕtvych! Skutočne vstal z mŕtvych! Tieto slová ohlasujú, že temnota hriechu a smrti bola porazená Baránkom, ktorý bol zabitý, Ježišom Kristom, naším Pánom. To v nás vzbudzuje veľkú nádej, lebo vieme, že žiadny plač nevinných obetí násilia, žiadny nárek smútiacich matiek za svojimi deťmi nezostane nevyslyšaný. Naša nádej je v Bohu, a práve preto, že neustále čerpáme z nevyčerpateľného zdroja jeho milosti, sme povolaní byť jeho svedkami a nositeľmi.“

Svätý Otec pripomenul, že motto prebiehajúceho Jubilejného roka, vyhláseného ešte jeho predchodcom pápežom Františkom, znie: Peregrinantes in spe – „pútnici nádeje“.

V tejto súvislosti sa Svätý Otec obrátil priamo na metropolitu: „Eminencia, metropolita Elpidophoros, už samotné vaše meno naznačuje, že ste nositeľom nádeje!“

Lev XIV. ocenil ekumenický význam púte, ktorú nazval „jeden z plodov hojných ovocia ekumenického hnutia“. Pripomenul historický moment z 7. decembra 1965, keď svätý Pavol VI. a patriarcha Atenagoras podpísali spoločné vyhlásenie, ktorým zrušili vzájomné exkomunikácie z roku 1054, keď uviedol:

„Predtým by púť, ako je tá vaša, pravdepodobne ani nebola možná.“

Pápež vyzval na pokračovanie v ceste jednoty:

„Aj my, zo svojej strany, musíme neustále prosiť Parakléta, Tešiteľa, o milosť kráčať cestou jednoty a bratskej lásky.“

V príhovore okrem iného pripomenul aj to, že „jednota medzi veriacimi v Krista je jedným zo znakov daru Božej útechy“ a citoval proroka Izaiáša: „V Jeruzaleme budete potešení“ (Iz 66, 13).

Vo svojom posolstve Svätý Otec kriticky poukázal na riziko mocenských zápasov medzi cirkvami, keď povedal:

„Rím, Konštantínopol a všetky ostatné stolce nie sú povolané súperiť o prvenstvo, aby sme neskončili ako učeníci, ktorí práve keď im Ježiš oznamoval svoje blížiace sa utrpenie, sa hádali, kto z nich je najväčší“ (porov. Mk 9, 33 – 37).

Na záver pápež nasmeroval pohľad kresťanov k blížiacemu sa jubileu 2000 rokov od vykupiteľskej smrti a zmŕtvychvstania Krista:

„Duchovne potrebujeme všetci návrat do Jeruzalema, Mesta pokoja, kde Peter, Andrej a všetci apoštoli po dňoch Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania prijali na Turíce Ducha Svätého a odtiaľ vydali svedectvo Kristovi až po končiny zeme.“

Svoje slová zakončil modlitbou, aby „návrat ku koreňom našej viery nám všetkým umožnil zakúsiť dar Božej útechy a urobil nás schopnými, ako milosrdný Samaritán, vlievať dnešnému ľudstvu olej útechy a víno radosti“.