Pápež katolíckym univerzitám: V ére spevu Sirén buďte cestou mysle k Bohu

Alessandro Di Bussolo – Vatikán

Katolícke univerzity sú povolané stať sa „putovaním mysle k Bohu“, pretože – ako pochopil svätý Tomáš Akvinský – v Kristovi-Múdrosti je zároveň to najvlastnejšie z našej viery aj to najuniverzálnejšie z ľudskej inteligencie. Práve preto je múdrosť v tomto zmysle „prirodzeným miestom stretnutia a dialógu so všetkými kultúrami a formami myslenia“. Na to poukazuje pápež Lev XIV. vo svojom posolstve, ktoré v španielčine adresoval účastníkom 28. valného zhromaždenia Medzinárodnej federácie katolíckych univerzít (FIUC), ktoré sa v utorok, 28. júla, začalo v Guadalajare v Mexiku. Podujatie, ktoré hostí Univerzita Valle de Atemajac (UNIVA), potrvá do 1. augusta a pripomína si sté výročie založenia FIUC. Ústrednou témou je „Katolícke univerzity – choreografky poznania“.

Katolícke univerzity ako „putovanie mysle k Bohu“

Pápež označuje tento výraz za „veľmi krásny – vyzývajúci k harmónii, jednote, dynamike a radosti“. No v tomto kontexte, pokračuje, sa musíme pýtať, „akú hudbu vlastne nasledujeme“:

„V našej dobe, azda viac ako v iných, sa rozmnožili spevy Sirén, ktoré nás priťahujú svojou novotou, popularitou alebo – v iných prípadoch – zdanlivou istotou, ktorú vzbudzujú. No bez ohľadu na tieto povrchné dojmy sú katolícke univerzity povolané byť putovaním mysle k Bohu.“

Je to, pripomína Lev XIV., šťastný výraz sv. Bonaventúru, ktorý nám pomáha uskutočňovať napomenutie svätého Augustína. Ten vo svojich Výkladoch na žalmy píše, že ľudská duša „sama osebe nemá svetlo“ a koreň múdrosti je v „oblasti nemennej pravdy“. „Keď sa od tejto oblasti vzdiali, duša sa ponorí do tmy; keď sa k nej priblíži, rozžiari sa.“

Univerzitné prostredie a pôsobenie Cirkvi

Pápež pokračuje, že univerzitné prostredie s typickým dialógom medzi rôznymi pohľadmi na svet nie je cudzie bytiu a poslaniu Cirkvi. Potvrdzuje to skúsenosť prvých kresťanov, ktorí už na začiatku evanjelizácie jasne vnímali, že nie je možné ohlasovať radostnú zvesť bez vyjasnenia, do akej miery je zlučiteľná s inými pohľadmi na svet a inými predstavami o zmysle človeka a spoločnosti.

Klasické poznanie bez Krista viedlo k smrti

V tomto zmysle pápež Lev XIV. pripomína význam otázky, ktorú apoštol Pavol kladie kresťanom v Ríme:

„Aký osoh ste vtedy mali z vecí, za ktoré sa teraz hanbíte? Veď ich koniec je smrť.“
(porov. Rim 6, 21)

Celé myslenie klasického sveta, poznamenáva pápež, možno zhrnúť slovom „smrť“, pretože mu chýbal Kristus – Slovo a Múdrosť Otca, ten, skrze ktorého a pre ktorého bolo všetko stvorené.

„Kristus neprichádza do racionálneho diskurzu ako cudzinec, ale ako klenbový kameň, ktorý dáva zmysel a harmóniu všetkým našim myšlienkam, túžbam i projektom na zlepšenie tohto života a na udelenie cieľa a transcendentného zmyslu ľudskému úsiliu.“

Nevzďaľujme sa od Krista pri dialógu s inými kultúrami

Svätý Tomáš Akvinský podľa pápeža Leva XIV. správne pochopil, že v Kristovi-Múdrosti sa spája to najvlastnejšie z viery s tým najuniverzálnejším z rozumu. Múdrosť, takto chápaná, je preto prirodzeným priestorom stretnutia a dialógu s rôznymi kultúrami a formami myslenia.

V Komentári k Sentenciám Tomáš píše, že múdrosť – nech už ide o intelektuálnu schopnosť alebo Boží dar – sa predovšetkým týka Boha:

„Nemusíme sa teda vzďaľovať od Krista ani relativizovať jeho jedinečné a vlastné miesto, aby sme mohli viesť úctivý a plodný rozhovor s inými školami poznania, starými či novými.“

Kristus-Múdrosť ako impulz novej evanjelizácie

Záverečným želaním pápeža pred jeho požehnaním je, aby Kristus-Múdrosť – Pravda, ktorá sa stala osobou a priťahuje k sebe svet – bol kompasom, ktorý usmerňuje poslanie univerzitných inštitúcií:

„Nech jeho láskyplné poznanie tvorí impulz pre novú evanjelizáciu v oblasti katolíckeho vysokoškolského vzdelávania.“

Otvorenie valného zhromaždenia FIUC

Otvorenie zhromaždenia uviedli Isabel Capeloa Gilová, predsedníčka FIUC a rektorka Portugalskej katolíckej univerzity, brat Ramírez Yáñez, rektor UNIVA, kardinál José Francisco Robles Ortega, arcibiskup Guadalajary, a kardinál José Tolentino de Mendonça, prefekt Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie.

Na úvodnej konferencii o akademickej diplomacii vystúpil arcibiskup Paul R. Gallagher, sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami. Po jeho boku vystúpili aj arcibiskup Joseph Spiteri, apoštolský nuncius v Mexiku, Miriam Coronel Ferrerová, bývalá hlavná vyjednávačka mierového procesu na Filipínach a členka expertného tímu OSN pre mediáciu, a François Mabille, generálny tajomník FIUC.

Preklad Martin Jarábek