Pápež teológom: Buďte v kontakte s ľuďmi a reagujte na digitálne výzvy
Daniela Picini, Miroslava Holubíková – Vatican News
Približne 130 účastníkov Sympózia, ktorý má tému „Stvorenie, príroda, životné prostredie pre svet mieru“, prijal pápež v Klementínskej sále Apoštolského paláca. V príhovore Lev XIV. najprv stručne zhrnul ciele sympózia, ktoré sa konalo od 11. do 12. septembra v Casina Pio IV vo Vatikánskych záhradách a zameralo sa na témy, ktoré boli blízke „aj jeho predchodcom, svätému Jánovi Pavlovi II., Benediktovi XVI. a Františkovi“.
Pápež zdôraznil, že „úsilie o zlepšenie environmentálnych a sociálnych podmienok nášho sveta vyžaduje „angažovanosť všetkých“ a vyjadril potešenie, že seminár túto potrebu zohľadnil a „navrhol správny interkultúrny a medzináboženský prístup, postoj solidarity a spolupráce, ktorý prekonáva regionálne, národné, kultúrne a aj náboženské bariéry a obmedzenia. „Takýto prístup je predzvesťou ďalších a stále intenzívnejších výmen, účinných a plodných iniciatív“.
Teológii, ktorá je „konštitutívnym rozmerom misijnej a evanjelizačnej činnosti Cirkvi“, pápež zveruje úlohu pokračovať v tejto reflexii. Práve preto, že je teológia „určená každému človeku v každom čase“, musí byť, podľa výrazu, ktorý vymyslel pápež František, „vychádzajúca“, čiže schopná spojiť „vedeckú prísnosť s nadšením pre históriu; teológia vtelená, presiaknutá bolesťami, radosťami, očakávaniami a nádejami ľudstva“ – uviedol Lev XIV.
Rímsky biskup poukázal na historické vzory „múdrej teológie“, ktorá dokáže syntetizovať „rôzne aspekty veľkých otcov a učiteľov staroveku“, ktorí „vedeli spojiť vieru a rozum, reflexiu, modlitbu a prax“. Ďalej pápež uviedol:
„Svätý Augustín, vždy aktuálny príklad, ktorý pestoval teológiu chápanú nie ako abstraktný výskum, ale ako plod skúsenosti s Bohom a živého vzťahu s ním, (...) navrhol teologickú reflexiu, ktorá bola stelesnená a schopná reagovať na duchovné, doktrinálne, pastorálne a sociálne potreby svojej doby“.
Svätý Tomáš potom systematizoval augustiniánsku existenciálnu a afektívnu cestu prostriedkami aristotelovského rozumu, pričom teológiu chápal ako „sapida scientia“, teda ako „sladká veda“. Intelektuálne spracovanie neskôr doplnil blahoslavený Antonio Rosmini, ktorý, považoval teológiu za vznešený prejav intelektuálnej lásky“ – vysvetlil Lev XIV.
Teológia a umelá inteligencia
Pápež potom označil „digitálne výzvy“ za ďalšiu oblasť uplatnenia teologického diela:
„Významným svedectvom vedomostí viery v službe človeku vo všetkých jeho rozmeroch – osobných, spoločenských a politických – je sociálna náuka Cirkvi, ktorá je dnes povolaná poskytovať múdre odpovede aj na digitálne výzvy.“
Podľa pápeža „výlučne etický prístup k zložitému svetu umelej inteligencie nestačí“. „Múdrosť“ má za úlohu poskytnúť „antropologický pohľad, ktorý je základom etického konania“, je potrebné, „vrátiť sa k večnej otázke: kto je človek, aká je jeho nekonečná dôstojnosť, ktorú nemožno zredukovať na žiadneho digitálneho androida?“.
Na záver svojho prejavu pápež Lev XIV. povzbudil teológov, aby viedli dialóg „nielen s filozofiou, ale aj s fyzikou, biológiou, ekonómiou, právom, literatúrou, hudbou, aby priniesli dobrý kvas evanjelia do rôznych kultúr“ a aby „rozvíjali a stelesňovali túto múdrosť teológie v službe Cirkvi a svetu“.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
