Pápež: Zasvätený život ako svetlo nádeje pre svet

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA LEVA XIV. 

Aula Pavla VI.

Piatok, 10. október 2025

Drahí bratia a sestry, dobré ráno a vitajte!

Som rád, že sa s vami, ktorí zastupujete všetkých zasvätených mužov a ženy sveta, môžem stretnúť v tomto týždni v rámci vášho jubilea v Ríme. Vítam vás s úprimným objatím, ktoré chcem, aby dosiahlo až do najvzdialenejších kútov zeme, pretože viem, že aj tam vás nájdem. S ohľadom na to, čo vám už povedal pápež František, chcem aj ja vyhlásiť, že vás Cirkev potrebuje a s vami všetku rozmanitosť a bohatstvo foriem zasvätenia a služby, ktoré predstavujete (porov. Posolstvo k Svetovému dňu zasväteného života, 2. február 2023). 

Svojou vitalitou a svedectvom života, ktorého je Kristus stredobodom a Pánom, môžete prispieť k „prebudeniu sveta“ (porov. František, Apoštolský list všetkým zasväteným pri príležitosti Roku zasväteného života, 21. november 2014, II, 2). Ako sme počuli dnes ráno - môžete prebudiť svet! V tomto zmysle treba vždy zdôrazňovať, aké dôležité je pre vás všetkých byť zakorenení v Kristovi. Len tak totiž budete môcť plniť svoju misiu plodným spôsobom a žiť svoje povolanie ako súčasť úžasného dobrodružstva, ktorým je nasledovanie Ježiša (porov. II. Vatikánsky koncil, Dekrét Perfectae caritatis, 1). Keď ste spojení s Ním a v Ňom aj navzájom, aj vaše malé svetielka osvetľujú cestu pokoja a spásy, ktorú má Boh pre ľudstvo pripravenú. Z tohto dôvodu vás srdečne vyzývam, dcéry a synovia vašich zakladateľov a zakladateliek, aby ste sa „vrátili k srdcu“ ako k miestu, kde môžete znovu objaviť iskru, ktorá roznietila začiatky vášho príbehu a zverila vašim predchodcom špecifickú misiu, ktorá nekončí a ktorá je dnes zverená vám. V srdci sa totiž vytvára „paradoxné prepojenie medzi sebarealizáciou a otvorenosťou voči druhým, medzi osobným stretnutím so sebou samým a darovaním seba druhým“ (František, Encyklika Dilexit nos, 18). Vnútorný život, pestovaný v modlitbe a v spoločenstve s Bohom, je zdrojom najlepších plodov dobra podľa poriadku lásky, za podpory jedinečnosti každého človeka a života podľa vlastných chariziem v univerzálnej otvorenosti lásky.

Na tieto dni ste sa pripravovali dlhou cestou vo svojich krajinách, vo svojich inštitúciách, spoločnostiach a združeniach, v rôznych konferenciách, vždy inšpirovaní mottom: „Pútnici nádeje na ceste k pokoju“. V srdci každého muža a ženy našej doby je hlboká potreba nádeje a pokoja a vy, zasvätené a zasvätení, chcete byť ich nositeľmi a svedčiť o nich svojím životom. Ste povolaní byť poslami zmieru slovom a príkladom, a predovšetkým ľuďmi, ktorí v sebe vďaka Božej milosti nesú pečať zmierenia a jednoty. Iba tak môžete byť na rôznych miestach, kde žijete a pôsobíte, staviteľmi mostov a šíriteľmi kultúry stretnutia (porov. František, Encyklika Fratelli tutti, 215) prostredníctvom dialógu a  rešpektovania rozdielov, s vierou, ktorá vás vedie k tomu, aby ste v každom človeku rozpoznali jedinú svätú a úžasnú tvár - tvár Krista.

Včera večer mnohí z vás vstúpili do dialógu s mestom Rím na niektorých námestiach, kde ste zdieľali chvíle spoločenstva, bratstva a svedectva o dôležitých témach, ako je záväzok k univerzálnemu bratstvu, pozornosť k najchudobnejším ľuďom, starostlivosť o stvorenstvo. Ide o kľúčové body, ktoré hovoria o vašom každodennom záväzku vytvárať a podporovať prostredia a štruktúry bratstva, kde je prekonaná chudoba, kde je stredobodom dôstojnosť ľudskej osoby a kde sa počúva volanie „spoločného domu“. Ide o oblasti služby, o ktoré sa zasvätený život po stáročia vždy zaujímal a venoval im osobitnú pozornosť, o čom svedčia aj dnes vaše skryté každodenné skutky. Pokračujte v tom, buďte strážcami a propagátormi tejto veľkej tradície pre dobro bratov!

  (@Vatican Media)

Chcel by som vás však pozvať, aby ste sa zamysleli nad ďalšou dôležitou témou pre Cirkev našej doby, nad témou synodality, a povzbudiť vás, aby ste zostali verní ceste, ktorou všetci v tomto smere kráčame. Svätý Pavol VI. o tom krásne hovoril, keď napísal: „Ako veľmi by sme si želali, aby tento domáci dialóg bol plný viery, lásky a skutkov; ako veľmi by sme si želali, aby bol intenzívny a familiárny! Citlivý voči všetkým pravdám, všetkým cnostiam, všetkým skutočnostiam nášho doktrinálneho a duchovného dedičstva! Aký úprimný a dojímavý vo svojej pravej duchovnosti! Aký pripravený zachytiť mnohé hlasy súčasného sveta! Aký schopný urobiť z katolíkov skutočne dobrých, múdrych, slobodných, vyrovnaných a silných ľudí! (Encyklika Ecclesiam suam, 6. august 1964, 117).

Ide o opis vzrušujúcej misie: „vnútorný dialóg“, ktorý je dnes zverený aj vám, ba dokonca vám osobitným spôsobom, pre neustálu obnovu Kristovho tela vo vzťahoch, procesoch či metódach. Váš život, samotný spôsob, akým ste organizovaní, často medzinárodný a medzikultúrny charakter vašich inštitútov vás totiž stavia do privilegovanej pozície, aby ste mohli každý deň žiť hodnoty ako vzájomné načúvanie, spoluúčasť, zdieľanie názorov a schopností, spoločné hľadanie ciest podľa vedenia Ducha. Cirkev vás dnes žiada, aby ste boli osobitnými svedkami v rôznych oblastiach svojho života, v prvom rade tým, že budete kráčať v spoločenstve s celou veľkou Božou rodinou, vnímať ju ako Matku a Učiteľku, zdieľať s ňou radosť zo svojho povolania a tiež, ak je to potrebné, prekonávať rozdelenia, odpúšťať utrpené krivdy, prosiť o odpustenie za uzavretosť spôsobenú sebectvom. Pracujte na tom, aby ste sa deň za dňom stávali stále väčšími „odborníkmi na synodalitu“, aby ste boli jej prorokmi v službe Božiemu ľudu.

  (@Vatican Media)

Na záver by som vás chcel pozvať, aby ste hľadeli do budúcnosti s pokojom a dôverou a nebáli sa robiť odvážne rozhodnutia. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, čo napísal pápež František v apoštolskom liste všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života. Naša nádej, napísal, „nie je založená na číslach alebo skutkoch, ale na Tom, v ktorého sme vložili svoju dôveru (porov. 2 Tim 1, 12) a pre ktorého „nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37). Toto je nádej, ktorá nesklame a ktorá umožní, aby zasvätený život naďalej písal veľké dejiny, na ktoré by sme mali upierať svoj pohľad, vedomí si toho, že nás k nim vedie Duch Svätý, aby s nami naďalej konal veľké veci“ (č. 3). A dodal: „Pozorujte obzory svojho života a súčasnosti v bdelom očakávaní“ (tamže).

Milé sestry, milí bratia, pokračujte v tejto dôvere na svojej ceste! Ďakujem vám za vašu vernosť a za nesmierne dobro, ktoré konáte v Cirkvi a vo svete. Sľubujem vám, že vás budem osobitne spomínať v modlitbách a zo srdca vám žehnám! Ďakujem vám.

Preklad Klára Tomášiková