Pápež: „Myslel som si, že pôjdem do dôchodku, napokon som sa však odovzdal Bohu“
Vatican News
„Najprv by som chcel poďakovať vám všetkým, ktorí ste veľa pracovali. Prial by som si, aby ste odovzdali moje poďakovanie aj ostatným novinárom v Turecku a Libanone, ktorí pracovali na šírení dôležitých správ z tejto cesty. Aj vy všetci si zaslúžite veľký potlesk za túto cestu.“ S týmito slovami uznania sa pápež Lev XIV. obrátil na 81 novinárov, ktorí ho sprevádzali na spiatočnom lete z Bejrútu do Ríma. Odpovedal na otázky niektorých z nich v troch jazykoch: po anglicky, po taliansky a po španielsky. Od libanonského korešpondenta dostal do daru obraz, ktorý ho zachytáva s motívmi symbolických miest, ktoré v krajine cédrov navštívil.
Joe Farchakh (LBC International)
Ste americký pápež, ktorý vedie mierový proces – ste na mierovej misii v regióne. Moja otázka znie: využijete svoje kontakty s prezidentom Donaldom Trumpom, s predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom? A ako ste už na palube lietadla uviedli, Svätá stolica je priateľom Izraela. Budete apelovať na zastavenie izraelských agresií proti Libanonu? A je možné dosiahnuť trvalý mier v tomto regióne?
Pápež Lev XIV.
Predovšetkým, áno, verím, že trvalý mier je možný. Keď hovoríme o nádeji, keď hovoríme o mieri, keď hľadíme do budúcnosti, robíme tak preto, lebo verím, že je možné, aby sa pokoj opäť vrátil do tohto regiónu a do vašej krajiny, do Libanonu.
V skutočnosti som už istým malým spôsobom začal niekoľko rozhovorov s niektorými z lídrov, ktorých ste spomenuli, a mienim v tom pokračovať – osobne alebo prostredníctvom Svätej stolice. Faktom je, že máme diplomatické vzťahy s väčšinou krajín v tomto regióne, a naša nádej je určite pokračovať v zdôrazňovaní toho volania po mieri, o ktorom som hovoril na konci dnešnej svätej omše.
Imad Atrach (Sky News Arabia)
Vo svojom poslednom prejave ste vyslali jasný odkaz libanonským úradom, aby vyjednávali. Teda aby vyjednávali, aby viedli dialóg a konali konštruktívne. Urobí Vatikán v tomto zmysle niečo konkrétne? Včera večer ste sa stretli so zástupcom šiitov. Pred vašou cestou vám Hizballáh poslal odkaz, neviem, či ste ho dostali, či ste ho čítali. Čo nám k tomu môžete povedať? Veľmi vám ďakujem za návštevu Libanonu, bol to náš sen.
Pápež Lev XIV.
Jedným z aspektov tejto cesty – aj keď nebol jej hlavným dôvodom, pretože cesta vznikla s ohľadom na ekumenické otázky, v súvislosti s Niceou, stretnutím s katolíckymi a pravoslávnymi patriarchmi a hľadaním jednoty v Cirkvi. Faktom je, že som počas nej absolvoval aj osobné stretnutia so zástupcami rôznych skupín, ktoré reprezentujú politických činiteľov, osoby alebo skupiny, ktoré majú rôznym spôsobom súvislosť s vnútornými či medzinárodnými konfliktmi v regióne.
Naša práca nie je v prvom rade verejná, neoznamujeme ju na uliciach, deje sa skôr v zákulisí. Takto sme už pracovali a budeme v tom pokračovať aj naďalej: snažiť sa presvedčiť strany konfliktov, aby odložili zbrane, upustili od násilia a zasadli spoločne k dialógu – aby hľadali odpovede a riešenia, ktoré nie sú násilné, ale môžu byť účinnejšie a lepšie pre ľudí.
(Otázka na posolstvo Hizballáhu)
Áno, videl som ho. Zo strany Cirkvi je, pochopiteľne, výzva, aby zložili zbrane a spolu s nami hľadali cestu dialógu. No viac by som to v tomto kontexte nekomentoval.
Cindy Wooden (Catholic News Service)
Svätý Otče, pred niekoľkými mesiacmi ste povedali, že byť pápežom si vyžaduje proces učenia. Keď ste včera prišli do Harissy a dostalo sa vám takého srdečného privítania, zdalo sa, že ste povedali „wow“. Môžete nám povedať, čo sa učíte? Čo je pre vás na službe pápeža najťažšie naučiť sa? A takisto ste nám ešte nepovedali, aký to bol pocit v konkláve, keď sa začalo ukazovať, čo sa deje. Môžete nám o tom trochu povedať?
Pápež Lev XIV.
Nuž, najprv by som povedal, že ešte pred rokom či dvomi som aj ja premýšľal o tom, že raz pôjdem do dôchodku. Vy ste ten dar očividne dostali, niektorí z nás budú pokračovať v práci.
(Vtipná poznámka na margo toho, že kolegyňa v decembri odchádza do dôchodku, pozn. red.)
Samotné konkláve – myslím si, že o tajomstve konkláve treba dodržiavať prísnu mlčanlivosť, hoci viem, že už boli zverejnené rozhovory, v ktorých sa niektoré veci prezradili. Deň pred voľbou ma zastavila jedna novinárka, keď som išiel na obed naproti do kláštora augustiniánov, a povedala: „Čo si o tom myslíte? Stali ste sa jedným z kandidátov!“ A ja som jednoducho odpovedal: „Všetko je v Božích rukách.“ A tomu hlboko verím.
Jeden z vás – je tu jeden nemecký novinár –, sa ma nedávno spýtal: povedzte mi jednu knihu, okrem svätého Augustína, ktorú by sme si mohli prečítať, aby sme pochopili, kto je Prevost.
Napadlo mi viacero titulov, ale jednou z nich je kniha s názvom „Cvičenie Božej prítomnosti“. Je to veľmi jednoduchá kniha od autora, ktorý ani neuvádza svoje priezvisko – brata Vavrinca, napísaná pred mnohými rokmi.
Opisuje – ak chcete – spôsob modlitby a duchovnosti, v ktorom človek jednoducho odovzdá svoj život Pánovi a nechá sa ním viesť. Ak chcete niečo vedieť o mne, tak práve toto je moja spiritualita už mnoho rokov. Uprostred veľkých výziev: keď som žil v Peru v časoch terorizmu, keď ma povolali slúžiť na miesta, kde som nikdy nepredpokladal, že budem slúžiť. Dôverujem Bohu a toto posolstvo zdieľam so všetkými.
Aké to teda bolo? Keď som videl, ako sa veci vyvíjajú, zmieril som sa s tým a povedal som si, že by sa to mohlo stať skutočnosťou. Zhlboka som sa nadýchol a povedal som: „Pane, tu to je, ty máš v rukách velenie, ty ukazuj cestu.“
Cindy Wooden (opakuje prvú časť otázky)
Pápež Lev XIV.
Neviem, či som včera večer povedal „wow“. V tom zmysle, že moja tvár je veľmi výrazová – a často ma pobaví, ako novinári interpretujú môj výraz. Je to zaujímavé, niekedy od vás dostávam skvelé nápady, pretože si myslíte, že viete čítať v mojej mysli alebo z mojej tváre. A nie – nie vždy máte pravdu.
Bol som na Jubileu mládeže, kde bolo vyše milióna mladých ľudí. Včera večer to bol malý dav. Vždy ma napĺňa úžasom, keď si poviem: títo ľudia sú tu, lebo chcú vidieť pápeža. Ale zároveň si poviem: sú tu, lebo chcú vidieť Ježiša Krista a chcú stretnúť posla pokoja – v tomto prípade obzvlášť. A tak jednoduché počúvanie ich nadšenia a ich reakcie na toto posolstvo je niečo, čo je – to ich nadšenie je inšpirujúce a vzbudzuje bázeň. Dúfam len, že nikdy neprestanem byť vďačný za všetko, čo mi títo mladí ľudia ukazujú.
Gian Guido Vecchi (Corriere della Sera)
Prežívame hodiny veľkého napätia medzi NATO a Ruskom, hovorí sa o hybridnej vojne, o perspektíve kybernetických útokov a podobných veciach. Vidíte riziko eskalácie – konfliktu vedeného novými prostriedkami, ako na to upozorňujú vrcholní predstavitelia NATO? A môže v tomto ovzduší dôjsť k rokovaniam o spravodlivom mieri bez účasti Európy, ktorú americká administratíva v posledných mesiacoch systematicky vynechávala?
Pápež Lev XIV.
Toto je, samozrejme, dôležitá téma pre mier vo svete, ale Svätá stolica sa na nej priamo nepodieľa, pretože nie sme členmi NATO ani účastníkom doterajších rokovaní. Aj keď sme už mnohokrát žiadali o prímerie, o dialóg a vyjadrili nie vojne.
Vojna má v súčasnosti veľa podôb: patrí k nim nárast produkcie zbraní, kybernetické útoky, otázka energetiky. Teraz, keď prichádza zima, je to veľmi vážny problém. Je zrejmé, že prezident Spojených štátov verí, že môže presadiť mierový plán, ktorý by chcel realizovať a ktorý, aspoň v prvej fáze, nepočítal s účasťou Európy. Prítomnosť Európy je však dôležitá a ten prvý návrh bol zmenený aj vďaka tomu, čo Európa hovorila.
Konkrétne si myslím, že úloha Talianska by mohla byť veľmi významná – práve vzhľadom na jeho kultúrne a historické danosti a schopnosť vystupovať ako prostredník v konflikte medzi rôznymi stranami: Ukrajinou, Ruskom, Spojenými štátmi... V tomto zmysle by som mohol navrhnúť, aby Svätá stolica povzbudzovala takýto typ mediácie a aby sa spoločne hľadalo riešenie, ktoré by mohlo skutočne priniesť mier – spravodlivý mier – v tomto prípade na Ukrajine. Ďakujem.
Elisabetta Piqué (La Nación)
Libanonská vlajka má rovnaké farby ako vlajka Peru. Je to znamenie, že v druhej polovici budúceho roka podniknete cestu do Latinskej Ameriky, do Argentíny a Uruguaja? Teraz vážne: aké cesty pripravujete na budúci rok? A keď už hovoríme o Latinskej Amerike, veľké napätie vyvoláva situácia vo Venezuele. Prezident Trump dal Madurovi ultimátum, aby odstúpil, aby sa vzdal moci, a pohrozil, že ho „odstráni z moci“ vojenskou operáciou. Čo si o tom myslíte?
Pápež Lev XIV.
Čo sa týka ciest, zatiaľ nie je nič isté, dúfam však, že sa mi podarí uskutočniť cestu do Afriky. Mohla by to byť možno ďalšia cesta.
Elisabetta Piqué
Kam?
Pápež Lev XIV.
Afrika, Afrika. Osobne dúfam, že pôjdem do Alžírska, aby som navštívil miesta spojené so svätým Augustínom, ale tiež aby som mohol pokračovať v dialógu a v budovaní mostov medzi kresťanským a moslimským svetom. Už v minulosti som mal – v inej službe – príležitosť hovoriť práve o tejto téme. Je zaujímavé, že postava svätého Augustína veľmi pomáha ako most, pretože v Alžírsku je veľmi rešpektovaný ako syn vlasti. To je prvý bod.
Potom sa uvažuje aj o ďalších krajinách, na tom ešte pracujeme. Samozrejme, veľmi rád by som navštívil Latinskú Ameriku, Argentínu a Uruguaj, ktoré čakajú na návštevu pápeža. Myslím, že aj Peru ma prijme, a ak by som išiel do Peru, možno by prichádzali do úvahy aj ďalšie susedné krajiny, ale plán ešte nie je definitívne stanovený.
Pokiaľ ide o Venezuelu, na úrovni Konferencie biskupov a spolu s nunciom hľadáme spôsoby, ako upokojiť situáciu a predovšetkým hľadať dobro ľudu, pretože tak často v takýchto situáciách trpí ľud, nie predstavitelia moci. Hlasy, ktoré prichádzajú zo Spojených štátov, sa menia – a pomerne často; niekedy treba sledovať, čo sa deje. Na jednej strane sa zdá, že prebehla telefonická konverzácia medzi dvoma prezidentmi. Na druhej strane tu je to nebezpečenstvo, tá možnosť, že by mohlo dôjsť k nejakej akcii, dokonca k operácii vstupujúcej na venezuelské územie.
Neviem viac. Opäť si myslím, že je lepšie hľadať spôsoby dialógu, možno aj tlak – dokonca hospodársky tlak –, ale hľadať iný spôsob zmeny, ak sa na to Spojené štáty rozhodnú.
Mikael Corre (La Croix)
Vaša Svätosť, ďakujem za túto zaujímavú cestu. Povedali ste, že treba pokračovať v budovaní mostov medzi rôznymi svetmi. Chcel by som sa vás opýtať: niektorí katolíci v Európe veria, že islam je hrozbou pre kresťanskú identitu Západu. Majú pravdu? Alebo čo by ste im chceli povedať?
Pápež Lev XIV.
Všetky rozhovory, ktoré som viedol počas môjho pobytu v Turecku a Libanone – aj s mnohými moslimami – boli práve sústredené na tému pokoja a úcty k ľuďom rôznych náboženstiev. Viem, že v skutočnosti to tak vždy nebolo. Viem, že v Európe sa často objavujú obavy, ktoré však neraz podnecujú ľudia vystupujúci proti migrácii a usilujúci sa udržať mimo tých, ktorí môžu pochádzať z inej krajiny, iného náboženstva či inej rasy.
A v tomto zmysle by som povedal, že všetci musíme spolupracovať. Jednou z hodnôt tejto cesty je práve snaha upriamiť pozornosť sveta na možnosť dialógu a priateľstva medzi moslimami a kresťanmi. Myslím si, že jedným z veľkých posolstiev, ktoré môže Libanon odovzdať svetu, je práve skutočnosť, že ide o krajinu, kde je islam a kresťanstvo prítomné a vzájomne rešpektované a kde je možné spolu žiť a byť priateľmi.
Príbehy, svedectvá a výpovede, ktoré sme počuli aj v uplynulých dvoch dňoch – o ľuďoch, ktorí si navzájom pomáhajú, kresťania a moslimovia, ktorým napríklad zničili dediny –, ukazujú, že sa môžeme spojiť a spolupracovať. Myslím, že toto sú poučenia, ktoré by bolo dôležité počuť aj v Európe či v Severnej Amerike: že by sme sa mali trochu menej báť a hľadať spôsoby, ako podporovať autentický dialóg a vzájomnú úctu.
Anna Giordano (Ard Radio)
Cirkev v Libanone je podporovaná aj cirkvou v Nemecku. V Libanone napríklad pôsobí niekoľko nemeckých charitatívnych organizácií. Z tohto hľadiska je dôležité, aby Cirkev v Nemecku zostala silnou Cirkvou. Ako iste viete, prebieha synodálny proces (Synodaler Weg), proces zmeny Cirkvi v Nemecku. Myslíte si, že tento proces môže byť spôsobom, ako Cirkev posilniť, alebo je to naopak? A prečo?
Pápež Lev XIV.
Synodálna cesta nie je výnimočná iba pre Nemecko. Celá Cirkev v uplynulých rokoch prežívala synodu a synodalitu. Nájdeme veľké podobnosti, ale aj výrazné rozdiely medzi tým, ako bola Synodaler Weg v Nemecku vedená a ako môže pokračovať v celej Cirkvi.
Na jednej strane by som povedal, že určite je tu priestor na rešpektovanie inkulturácie. Skutočnosť, že sa synodalita na jednom mieste žije určitým spôsobom a na inom mieste inak, neznamená, že nevyhnutne dôjde k rozkolu alebo triešteniu. Myslím, že je veľmi dôležité mať to na pamäti.
Zároveň si uvedomujem, že mnohí katolíci v Nemecku veria, že niektoré aspekty Synodálnej cesty, ako sa doteraz v Nemecku uskutočňovala, neodrážajú ich vlastnú nádej pre Cirkev ani ich vlastný spôsob života v Cirkvi. Preto je potrebný ďalší dialóg a počúvanie v samotnom Nemecku, aby nebol nik vynechaný, aby hlas tých, ktorí majú väčšiu moc, neutíchol či neudusil hlas tých, ktorí môžu byť rovnako početní, no nemajú priestor na to, aby ich počuli – aby ich hlas a ich prejavy účasti na živote Cirkvi zazneli.
Zároveň, ako iste viete, skupina nemeckých biskupov sa už posledných niekoľko rokov stretáva so skupinou kardinálov z Rímskej kúrie. Aj tam prebieha proces, ktorý sa usiluje zabezpečiť, aby sa nemecká Synodálna cesta – ak to tak môžem povedať – neodchýlila od toho, čo treba považovať za cestu celej Cirkvi. Som si istý, že to bude pokračovať. Predpokladám, že v Nemecku dôjde k určitému vzájomnému priblíženiu na oboch stranách, ale dúfam, že veci sa vyvinú pozitívne.
Rita El-Mounayer (Sat-7 International)
Sme štyri rôzne kresťanské televízne stanice vysielajúce na Blízkom východe a v severnej Afrike – dve v arabčine, jedna v perzštine a jedna v turečtine. Najprv by som vám chcela poďakovať za to, že ste venovali čas libanonskému ľudu. Sama som dcérou vojny a viem, ako veľa znamená pápežovo objatie, potľapkanie po ramene a slová, že všetko bude v poriadku. Zaujalo ma vaše heslo „In Illo Uno Unum“. Toto heslo hovorí o budovaní mostov medzi rôznymi kresťanskými vyznaniami, medzi náboženstvami a tiež medzi susedmi, čo môže byť niekedy trochu ťažké. Z vášho pohľadu: čo môže byť jedinečným darom, ktorý môže Cirkev na Blízkom východe – so všetkými svojimi slzami, ranami, výzvami a minulosťou – ponúknuť Cirkvi na Západe a svetu vôbec?
Pápež Lev XIV.
Dovoľte mi uviesť svoju odpoveď tým, že poviem toto: dnes ľudia, ktorí vyrástli vo veľmi individualistickej spoločnosti – mladí, ktorí strávili podstatnú časť času počas pandémie COVID-u a ktorých osobné vzťahy sú neraz veľmi izolované, v skutočnosti preto, že prebiehajú iba cez počítačové obrazovky či smartfóny –, sa niekedy pýtajú: „Prečo by sme mali chcieť byť jedno? Som jednotlivec a nezáleží mi na druhých.“
Myslím, že tu je veľmi dôležité posolstvo, ktoré treba povedať všetkým: jednota, priateľstvo, ľudské vzťahy a spoločenstvo sú nesmierne dôležité a veľmi cenné. Ak nie pre nič iné, tak pre ten príklad, ktorý ste spomenuli – niekto, kto prežil vojnu alebo trpel a je zranený: čo môže preňho znamenať objatie? Ako môže ten veľmi ľudský, skutočný, zdravý prejav osobného záujmu uzdraviť srdce druhého človeka?
Na osobnej úrovni sa to potom môže, ak to tak môžem povedať, stať úrovňou spoločnou – úrovňou komunity, ktorá nás všetkých spája a pomáha nám pochopiť, že vzájomná úcta ďaleko presahuje postoj „ty si drž odstup, ja ostanem tu, ty tam a nebudeme mať žiadny kontakt“. Znamená to budovanie vzťahov, ktoré obohatia všetkých.
V tomto zmysle moje heslo predovšetkým vďaka Kristovi in illo je: „V Kristovi, ktorý je Jeden, sme všetci jedno.“ No nie je to – ak to tak poviem – určené iba kresťanom. V skutočnosti je to pozvanie pre všetkých nás a pre druhých, aby sme si povedali: čím viac budeme podporovať autentickú jednotu a porozumenie, úctu a ľudské vzťahy priateľstva a dialógu vo svete, tým väčšia je možnosť, že odložíme zbrane vojny, preklenieme nedôveru, nenávisť a nepriateľstvo, ktoré sa tak často nahromadili, a nájdeme spôsoby, ako sa zjednotiť a podporovať autentický mier a spravodlivosť na celom svete.
Prajem vám všetkým šťastnú cestu a ďakujem vám všetkým!
Preklad Martin Jarábek
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
