Záverečný deň apoštolskej cesty pápeža Leva XIV. do Turecka a Libanonu

Zuzana Klimanová - Vatican News

Návšteva psychiatrickej nemocnice

Záverečný deň apoštolskej cesty pápeža Leva XIV. v utorok 2. decembra sa začal návštevou Nemocnice sv. Kríža (de la Croix) neďaleko hlavného mesta. Ide o najväčšiu nemocnicu pre ľudí s mentálnymi ťažkosťami na Blízkom východe. V roku 1919 ju založil kapucínsky páter bl. Yaaqoub (1875-1954), zakladateľ ženskej rehole Františkánksych sestier od Kríža, ktorá ju spravuje. Psychiatrická nemocnica má vyše tisíc lôžok a ročne prijme vyše 2200 pacientov. Pápeža v uliciach vedúcich k nemocnici vítalo množstvo skandujúcich ľudí, i napriek daždivému počasiu. Deti oblečené v kostýmoch si pre Svätého Otca pripravili imitáciu konkláve. Predstavená rehole s dojatím poďakovala pápežovi, že si vybral navštíviť osoby ranené osamelosťou, že prišiel na miesto, ktoré je zabudnuté médiami a že tak potvrdzuje, že tí najmenší a zabudnutí sú pokladom Cirkvi.

Svätý Otec si vypočul svedectvá dvoch pacientov, prijal dar 70 ružencov ručne vyrobených pacientmi nemocnice a predniesol krátky pozdrav vo francúzštine. Okrem iného v ňom povedal:

„Som rád, že som tu s vami. Túžil som prísť, pretože Ježiš prebýva na tomto mieste: vo vás, ktorí ste chorí, a vo vás, ktorí sa o chorých staráte — v sestrách, lekároch, všetkých zdravotníckych pracovníkoch a zamestnancoch. Predovšetkým vás chcem srdečne pozdraviť a uistiť vás, že ste v mojom srdci a v mojich modlitbách.“

Svätý Otec poďakoval personálu nemocnice, ktorý sa ako dobrí samaritáni skláňajú k pacientom a vyzval ich vytrvať v ich práci aj napriek náročným podmienkam. Zdôraznil:

„To, čo sa žije na tomto mieste, je jasnou pripomienkou pre všetkých — pre vašu krajinu, ale aj pre celú ľudskú rodinu. Nemôžeme zabúdať na tých najzraniteľnejších. Nemôžeme si predstavovať spoločnosť, ktorá sa ženie vpred plnou rýchlosťou, držiac sa falošných mýtov blahobytu, a pritom prehliada toľké situácie chudoby a zraniteľnosti. Najmä ako kresťania, ako Cirkev Pána Ježiša, sme povolaní starať sa o chudobných. Evanjelium nás k tomu vyzýva a nesmieme zabúdať, že volanie chudobných, ozývajúce sa celým Písmom, nás napomína. „Na zranených tvárach chudobných vidíme utrpenie nevinných, a preto aj utrpenie samého Krista“ (Lev XIV., apoštolská exhortácia Dilexi Te, 9).

Drahí bratia a sestry, ktorí nesiete bremeno choroby, chcel by som vám pripomenúť, že ste blízko srdcu Boha, nášho Otca. Drží vás vo svojej dlani, sprevádza vás s láskou, a ponúka vám svoju nehu prostredníctvom rúk a úsmevov tých, čo sa o vás starajú. Každému z vás Pán aj dnes hovorí: Milujem ťa, starám sa o teba, si moje dieťa. Nikdy na to nezabúdajte.“

Petrov nástupca sa s prítomnými pomodlil, udelil im požehnanie a odobral sa na súkromnú návštevu jedného z oddelení nemocnice.

Modlitba v prístave

Z nemocnice sa Lev XIV. presunul do bejrútskeho prístavu, ktorý bol 4. augusta 2020 zničený dvoma explóziami, pri ktorých prišlo o život vyše 200 osôb, zranených bolo sedem tisíc ľudí a 300 tisíc ich zostalo bez strechy nad hlavou. Výbuch v prístave je považovaný za najsilnejšiu nenukleárnu explóziou v dejinách a mal silu zemetrasenia 3,3 magnitúdy. Ani po piatich rokoch nebola vykonaná spravodlivosť, vyšetrovanie nebolo ukončené v dôsledku odmietania účasti vtedajších politických lídrov a štátnych funkcionárov. Krajinu cédrov už aj tak otriasanú ekonomickou krízou i politickou nestabilitou položil výbuch úplne do kolien.   

V prístave zahalenom do ticha i napriek množstvu ľudí si Svätý Otec uctil zomrelých položením kvetinového venca pri pomníku a zapálením olejovej sviece. Pozdravil viacerých dojatých rodinných príslušníkov držiacich fotografie svojich drahých, ktorí pri explózii prišli o život. Mnohých z nich utešil objatím a pohladil početné deti.

Svätá omša

Predpoludním Lev XIV. predsedal svätej omši na priestranstve Beirut Waterfront. Ide o pobrežnú časť hlavného mesta. Tento pozemok bol získaný z mora pomocou navážky zeminy a trosiek z centra Bejrútu, ktoré bolo na konci Libanonskej vojny (1975-1990) zrovnané so zemou.

Svätá omša, na ktorej sa zúčastnilo približne 150 tisíc ľudí, bola slávená vo francúzštine, no v liturgických čítaniach a prosbách veriacich zazneli aj angličtina, arabčina, gréčtina, sýrčina i arménčina.

Petrov nástupca v homílii spomenul mnohé problémy, ktoré sužujú Libanon, krehký a často nestabilný politický kontext, dramatickú ekonomickú krízu, ktorá ho zviera, násilie a konflikty, ktoré prebudili prastaré obavy… Veriacich krajiny vyzval:

„Pánovo Slovo nás však pozýva, aby sme hľadali svetielka, ktoré žiaria uprostred noci – aby nás otvorili vďačnosti a podnietili k spoločnému úsiliu pre túto zem.“

Pripomenul, že len maličkí „vedia rozoznať skryté detaily a Božie stopy aj v dejinách, ktoré sa zdajú stratené“. Vďačnosť, ktorej potrebu prízvukoval pápež, nás má viesť „k premene srdca, k obráteniu života, k uvedomeniu si, že práve vo svetle viery, v prisľúbenej nádeji a v radosti z lásky Boh zamýšľal náš život. Preto sme všetci povolaní pestovať tieto klíčky, nenechať sa odradiť, nepodľahnúť logike násilia a modlárstvu peňazí, nerezignovať pred zlom, ktoré sa šíri.“

Svätý Otec pozval „odzbrojiť si srdcia, nechať padnúť brnenia našich etnických a politických uzavretostí, otvoriť naše náboženské spoločenstvá vzájomnému stretnutiu“. Dodal: „Libanon, znovu povstaň! Buď domom spravodlivosti a bratstva! Buď proroctvom pokoja pre celú Levantu!“

V závere svätej omše pápež mocne apeloval na mier na Blízkom východe i v Guinei-Bissau. „Musíme zmeniť kurz, musíme vychovávať naše srdcia k mieru“, vyzval Svätý Otec a pripomenul, že nezabúda ani na obete požiaru v Honkongu. Predstaviteľom krajín v konfliktoch adresoval slová: „Načúvajte náreku vašich ľudí, ktorí volajú po mieri! Všetci sa dajme do služieb života, spoločného dobra a integrálneho rozvoja ľudí.“

Oficiálna rozlúčka

Po svätej omši sa na medzinárodnom letisku v Bejrúte konala rozlúčková ceremónia za účasti prezidenta republiky Josepha Aouna a občianskych i cirkevných predstaviteľov krajiny. Svätý Otec vo svojom príhovore krátko zrekapituloval svoju návštevu Libanonu, ktorý si bude niesť vo svojom srdci. Okrem iného povedal:

„Objímam vás všetkých a vyjadrujem svoju túžbu po mieri spolu so srdečnou výzvou - nech ustanú útoky a nepriateľstvo. Musíme si uvedomiť, že ozbrojený konflikt neprináša žiadny úžitok. Zatiaľ čo zbrane zabíjajú, vyjednávanie, mediácia a dialóg budujú. Rozhodujme sa všetci pre mier ako cestu, nielen ako cieľ!

Pamätajme na slová svätého Jána Pavla II., ktorý medzi vami potvrdil: „Libanon je viac než krajina; je to posolstvo!“ Naučme sa spolupracovať a spolu dúfať, aby sa toto posolstvo stalo skutočnosťou. Nech Boh žehná libanonský ľud, všetkých vás, Blízky východ a celé ľudstvo!“

Pápež Lev XIV. odletel z Bejrútu do Ríma o 12.48 nášho času (13.48 miestneho času). Prílet lietadla, ktorého trasa smeruje ponad Cyprus a Grécko, sa vo Večnom meste očakáva po 16. hod.