Homília Leva XIV. na Tenerife: Kto sa ponorí do Kristovho srdca, už nežije pre seba

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Prístav Santa Cruz de Tenerife

Piatok 12. júna 2026

Drahí bratia a sestry,

je milosťou stretnúť sa v deň, keď nám Srdce Ježišovo dovoľuje kontemplovať ho ako srdce dejín. Teším sa, že môžem s vami sláviť Eucharistiu a ďakovať za vieru a lásku, o ktorých som počas tejto apoštolskej cesty prijal toľko svedectiev a ktoré aj z tohto súostrovia, tak známeho svojou krásou a pohostinnosťou, robia miesto, kde nás zmŕtvychvstalý Pán predchádza a zjavuje sa.

Pred nami more pripomína nekonečno, rovnako ako nebo; nekonečná je však predovšetkým túžba, ktorá spája Božie srdce s toľkými ľudskými srdcami, ktorých radosti a nádeje, žalosti a úzkosti nachádzajú ozvenu v srdci Cirkvi (porov. Gaudium et spes, 1). Žiaden človek nie je ostrov. Zemepisná poloha tejto diecézy i pastoračné výzvy, ktoré ju zaväzujú, dosvedčujú, že sme sa narodili pre stretnutie a že neexistuje prekážka, vzdialenosť, nebezpečenstvo ani hrozba, ktorá by mohla komukoľvek zabrániť v jeho ceste. Či už človek celý život zostáva na tom istom mieste, alebo sa rozhodne odísť, či je k odchodu donútený, nikto nikdy nezostáva nehybný. To je tajomstvo srdca: vnútorné volanie k exodu a k stretnutiu.

Srdce Ježišovo nám však zjavuje, ako sa nestratiť v neplodnom dynamizme: „Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život“ (1 Jn 4, 9). Život jestvuje tam, kde sa život dáva. Inak sa človek točí naprázdno. Veď „ako pripomína Koncil, človek je povolaný k spoločenstvu s Bohom a ‚nemôže nájsť svoju plnosť, ak sa úprimne nedaruje‘; jeho najhlbším povolaním je vstúpiť do trojičného pohybu prijatej lásky a zdieľanej lásky“ (Magnifica humanitas, 48). Pápež František poznamenal: „Mnohí ľudia zakúšajú hlbokú nerovnováhu, ktorá ich núti robiť veci maximálne rýchle, aby mali pocit zaneprázdnenosti, v neustálom zhone, ktorý vedie k tomu, že prevrátia všetko, čo je okolo nich. Toto vplýva na spôsob, ktorým sa zaobchádza so životným prostredím“ (Laudato si’, 225).

  (@Vatican Media)

Sú to slová, ktoré sa dotýkajú aj turistického povolania Tenerife, a to tak vo vzťahu k srdcu toho, kto sa rozhodne stráviť tu obdobie dovolenky, ako aj vo vzťahu k tomu, kto na ostrove žije a pracuje v kontakte s návštevníkmi z toľkých krajín sveta. Čo hľadá ľudské srdce? Ako odpovedať na jeho smäd spôsobom, ktorý neklame?

Aké dôležité je, najmä pre toho, kto sa necháva viesť evanjeliom, nezredukovať všetko na obchod a zisk. „Najviac vychutnávajú a najlepšie prežívajú každý okamih tí, ktorí prestanú pachtiť po tom, čo nemajú, ale cenia si každého človeka a každú vec, učia sa dôverne spoznávať aj tie najjednoduchšie skutočnosti a vedia sa z nich tešiť. Takto dokážu obmedzovať svoje neuspokojené potreby a umenšovať svoju únavu a úzkosť“ (tamže, 223).

Takto, drahí bratia a sestry, vnímajte svoje povolanie k prijímaniu druhých.

Evanjelium dnes akoby túto výzvu ešte viac radikalizovalo a pripomína nám bohatstvo chudobných: paradox, ktorý priamo odkazuje na Ježišov život, na jeho pravdu, na cestu, po ktorej nás naďalej žiada nasledovať ho. V úryvku, ktorý sme počuli, dobrorečí Otcovi práve za toto: že Boh zjavil seba samého maličkým, teda v tomto kontexte tým najmenším, tým, ktorých nikto nepovažuje za schopných myslenia a slova. Obohatil ich tým, čo zostáva skryté tým, ktorí sú obklopení obdivom a úspechom. Apoštolskou exhortáciou Dilexi te som chcel venovať pozornosť tomuto privilegovanému miestu chudobných v Božom zjavení a v poslaní Cirkvi.

  (@Vatican Media)

Je to tajomstvo, ktoré na týchto ostrovoch zaznieva celkom osobitným spôsobom, v centre migračných trás, ktoré z nich robia miesto prvého prijatia bratov a sestier, ktorých cesta je zvyčajne vystavená nevýslovným nebezpečenstvám a násiliu. Zoči-voči tým, ktorí špekulujú s beznádejou, my kresťania nemôžeme ponúknuť iba odraz Pána, ktorý hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28).

Najväčšou milosťou je, keď sa necháme evanjelizovať tými, ktorým pomáhame, keď rozpoznáme tajomnú Božiu múdrosť vpísanú do ich vlastného tela: „Keď vyrastali v krajnej neistote, učili sa prežiť uprostred najťažších podmienok, dôverovali Bohu s istotou, že nikto iný ich neberie vážne, pomáhali si navzájom v najtemnejších chvíľach; chudobní sa naučili mnohé veci, ktoré uchovávajú v tajomstve svojho srdca. Tí z nás, ktorí nezakúsili podobné situácie života prežívaného na hrane, majú určite veľa čo prijať z tohto prameňa múdrosti, ktorým je skúsenosť chudobných. Iba keď porovnáme svoje sťažnosti s ich utrpením a núdzou, môžeme prijať napomenutie, ktoré nás pozýva zjednodušiť svoj život“ (Dilexi te, 102). Pán, ktorý karhá a napráva tých, ktorých miluje (porov. Zjv 3, 19), túži urobiť náš život jednoduchým a radostným.

  (@Vatican Media)

Drahí bratia a sestry, ďakujem vám za to, čím ste, a ďakujem za to, čo robíte, keď z tohto ostrova robíte miesto, kde možno stretnúť Kristovo srdce v priateľskej a pohostinnej tvári ľudí a bratských spoločenstiev. „A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám“ (1 Jn 4, 16): nech toto vyznanie viery, odovzdané Prvým listom apoštola Jána, vždy žiari vo vás a pobáda vás k modlitbe i k činom. Venujte pozornosť dospievajúcim a mladým, bohatým i chudobným, domácim obyvateľom i hosťom: všetci potrebujú byť poznaní pohľadom, ktorý vidí za zdanie a rozpoznáva hĺbku ich nepokojných sŕdc, často už azda nevedome nasmerovaných k Božiemu kráľovstvu a jeho spravodlivosti.

Nech je medzi vami cítiť, že „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4, 16). Toto je srdce evanjelia, Kristovo srdce. Kto sa doň ponorí, už nežije pre seba. Otvorte všetkým toto more lásky! To je moje želanie a moja modlitba za vás i za všetkých, ktorých stretnete na svojej ceste.

Preklad Martin Jarábek