Pred 87 rokmi Pius XII. cez Vatikánsky rozhlas zdôraznil: Nič nie je stratené mierom

Martin Jarábek – Vatican News

„Vážna hodina opäť odbíja pre veľkú ľudskú rodinu.“ Týmito slovami začal Pius XII. večer 24. augusta 1939 svoje rozhlasové posolstvo adresované „celému svetu“. Európa sa nachádzala na pokraji vojny a pápež, zvolený iba niekoľko mesiacov predtým, sa ešte pokúsil zvrátiť vývoj udalostí.

Napätie v Európe v tom čase prudko narastalo. Pius XII. preto prostredníctvom rozhlasu oslovil politických predstaviteľov, vojakov, spisovateľov, rozhlasových i verejných rečníkov a všetkých, ktorí mali vplyv na zmýšľanie a konanie druhých. Vyzýval vlády, aby odložili obvinenia, hrozby a vzájomnú nedôveru a pokúsili sa spory vyriešiť prostredníctvom spoločných a čestných dohôd.

Silou rozumu, nie silou zbraní

Pápež zdôraznil, že spravodlivosť sa presadzuje „silou rozumu, nie silou zbraní“. Politika oddelená od morálky podľa neho napokon zrádza aj tých, ktorí sa pre takúto politiku rozhodnú.

„Nič nie je stratené mierom, všetko môže byť stratené vojnou.“

Pius XII. ešte veril, že na diplomatické riešenie nie je neskoro. Vyzval ľudí, aby sa opäť usilovali navzájom pochopiť a vrátili sa k rokovaniam. Úprimné rozhovory vedené v dobrej vôli a pri rešpektovaní práv druhej strany podľa neho stále mohli priniesť čestné riešenie.

Skutočná veľkosť štátnikov sa podľa pápeža nemala ukázať vojenským víťazstvom, ale schopnosťou umlčať vášne, ponechať priestor rozumu a uchrániť národy pred prelievaním krvi a ničením.

Hlas za tých, ktorí zaplatia cenu vojny

Pápežov apel nebol adresovaný iba štátnikom. Pius XII. pripomenul konkrétnych ľudí, ktorí by za vojnu zaplatili najvyššiu cenu: matky, otcov nútených opustiť svoje rodiny, pracujúcich, nevinných a mladých ľudí. Hovoril aj v mene „starej Európy“, formovanej kresťanskou vierou a kultúrou, a ľudstva túžiaceho po spravodlivosti, chlebe a slobode, nie po zbraniach prinášajúcich smrť a skazu.

S osobitnou naliehavosťou sa obrátil na mocných sveta. Vyzval ich, aby svoju moc nepoužívali na ničenie, ale na ochranu národov a zachovanie pokoja.

Posolstvo uzavrel modlitbou, aby Boh upokojil hnev, zmieril ľudí a dal svetu nádej na pokojnejšiu budúcnosť.

Osem dní pred vypuknutím vojny

Výzva však zostala nevypočutá. Dňa 1. septembra 1939 nacistické Nemecko napadlo Poľsko a začala sa druhá svetová vojna. Pius XII. sa k svojmu apelu vrátil o štyri roky neskôr. V rozhlasovom posolstve z 1. septembra 1943 konštatoval, že jeho hlas síce doľahol k ušiam ľudí, ale neprenikol do ich mysle a sŕdc a „duch násilia zvíťazil nad duchom svornosti a porozumenia“.

Slová vyslovené do mikrofónov Vatikánskeho rozhlasu 24. augusta 1939 sa tak stali nielen svedectvom dramatických dní pred vypuknutím svetového konfliktu, ale aj trvalou výzvou adresovanou každej generácii stojacej pred pokušením riešiť spory silou zbraní.

„Nič nie je stratené mierom, všetko môže byť stratené vojnou.“