Finančné inštitúcie investujú do zbraní: Znepokojujúce trendy a výzva na mier

Martin Jarábek – Vatican News

Tieto znepokojivé údaje pochádzajú zo správy „Financovanie mieru. Financovanie vojny“, ktorú si objednali Nadácia pre etické financovanie a Globálna aliancia pre bankovníctvo hodnôt (GABV). Správa skúma expozíciu finančného sektora voči výrobe a obchodu so zbraňami a porovnáva pravidlá a postupy bežných bánk s tými, ktoré sa riadia hodnotami a nefinancujú zbrane.

Nárast globálnych výdavkov na obranu

V roku 2023 dosiahli globálne výdavky na obranu rekordných 2,2 bilióna USD, čo predstavuje nárast o 9 %. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) uvádza, že vlády na celom svete vyčlenili na ozbrojené sily 2 240 miliárd USD, čo je 2,2 % svetového HDP. Banky a celý finančný sektor hrajú v tomto scenári aktívnu rolu. V rokoch 2020 až 2022 investovali finančné inštitúcie do obranného priemyslu najmenej 1 bilión USD. Toto číslo je pravdepodobne podhodnotené, pretože neexistuje oficiálna databáza, ktorá by zhromažďovala všetky investície a úvery v tomto sektore.

Vplyv zbraní

Správa poukazuje na to, že náklady na rôzne typy zbraní by sa dali premeniť na tovary a služby v oblasti zdravotníctva. Napríklad cena jednej vojnovej lode (FREMM) v Taliansku sa rovná ročným platom 10 662 lekárov, stíhacie lietadlo F-35 sa rovná 3 244 lôžkam intenzívnej starostlivosti a jadrová ponorka triedy Virginia stojí toľko ako 9 180 sanitiek. Polovica prostriedkov, ktoré vlády vynakladajú na ozbrojené sily, by stačila na zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých ľudí na Zemi a na výrazné zníženie emisií skleníkových plynov.

Kto nefinancuje zbrojný priemysel a prečo?

Mnohé investičné fondy sa hlásia k „udržateľnosti“ a z etických dôvodov vylučujú z investícií určité odvetvia, vrátane zbrojárskeho. Existuje viacero úrovní vylúčenia:

·         Vylúčenie „kontroverzných“ zbraní: nášľapné míny, kazetové bomby, chemické a biologické zbrane.

·         Vylúčenie zbraní s problematickým dopadom: jadrové zbrane, zbrane s ochudobneným uránom a biely fosfor.

·         Vylúčenie celého zbrojárskeho priemyslu: zbrane, vojenské zásoby a vybavenie, softvér pre armády.

V posledných rokoch sa niektoré veľké fondy odklonili od zbrojárskeho priemyslu. Vojna na Ukrajine však oživila diskusiu o tomto sektore. Zbrojárska lobby a niektoré finančné inštitúcie argumentujú, že zbrojárske firmy by mali byť zahrnuté do investičných rámcov ESG (Environmental, Social and Governance) s odkazom na ich prínos k mieru, stabilite a udržateľnosti v Európe.

Manifest za financovanie mieru

S cieľom odsúdiť akýkoľvek druh konfliktu a vyzvať všetky hlavné finančné inštitúcie, aby prestali financovať výrobu a obchod so zbraňami, bol na výročnom zasadnutí Globálnej aliancie pre bankovníctvo hodnôt (GABV) predstavený Manifest za financovanie mieru.

„Dôrazne odsudzujeme akýkoľvek druh násilia, boja alebo vojny, bez ohľadu na okolnosti a miesto, kde k nim dochádza. K trvalému riešeniu konfliktov môže dôjsť len prostredníctvom otvoreného dialógu a úprimnej spolupráce ako prostriedkov na budovanie dôvery, ktorá je základom mieru. Preto vyzývame finančný priemysel, aby prestal financovať výrobu a obchod so zbraňami, nabádame inštitúcie, aby zaviedli alebo rozšírili existujúce politiky, ktoré obmedzujú financovanie zbrojárskeho priemyslu, a vyzývame na transparentné zverejňovanie informácií. Nakoniec vyzývame finančné inštitúcie, aby sa pripojili ku Globálnej aliancii pre bankovníctvo hodnôt (GABV) a vyjadrili podporu tomuto vyhláseniu.“