Kresťania na Západnom brehu sa cítia „zabudnutí“ v dôsledku násilia zo strany osadníkov

Myriam Sandouno – Vatican News

„Nezabúdajte na Taybeh! Taybeh nesmie zaniknúť v tichosti.“ Toto je naliehavá výzva otca Bashara Fawadleha, ktorý opisuje krutú realitu v poslednej palestínskej dedine s čisto kresťanským obyvateľstvom.

Dedina Taybeh, ktorá je v Biblii spomínaná pod názvom Efraim a kde sa podľa tradície uchýlili Ježiš a jeho učeníci, dnes čelí systematickému zastrašovaniu, zaberaniu majetku a rozširovaniu osád.

Izraelská armáda v uplynulú nedeľu vyhlásila obec Taybeh za uzavretú pre osoby, ktoré v nej nemajú trvalý pobyt, čím fakticky znemožnila Izraelčanom vstup do tohto palestínskeho mestečka. Podľa hovorcu armády sa toto obmedzenie týka výlučne Izraelčanov, nie Palestínčanov, a bolo zavedené s cieľom „chrániť obyvateľov danej oblasti“ v reakcii na „viaceré násilné útoky zo strany Izraelčanov v tomto regióne“.

Latinský farár z farnosti Krista Vykupiteľa v rozhovore pre Vatican News vyzval medzinárodné spoločenstvo k činom a obrátil sa na celosvetovú cirkev so žiadosťou o modlitby a podporu.

Taybeh, palestínska kresťanská dedina na Západnom brehu okupovanom Izraelom.

Nasleduje anglický preklad rozhovoru, ktorý vo francúzštine viedla Myriam Sandouno z Vatican News.

Otec Bašár, obec Taybeh naďalej trpí v dôsledku vpádov izraelských osadníkov. Minulú stredu vnikli osadníci do domu patriaceho rodine z vašej farnosti. Čo presne sa stalo 5. augusta?

Situácia, ktorej sme momentálne svedkami, je, žiaľ, hlboko znepokojujúca. Dom, o ktorom hovoríte, bol práve pripravený na nasťahovanie obyvateľov. V priebehu niekoľkých dní však do objektu opakovane vnikli dvaja osadníci. Obsadili pozemok a priviedli stádo oviec až k samotnému domu. Osadníci takisto prestrihli oplotenie.

Nejde o ojedinelý incident; je to premyslená stratégia zastrašovania, ktorej cieľom je vyvolať atmosféru strachu a prinútiť palestínske rodiny opustiť svoju pôdu. Ďakujeme Bohu, že rodina je fyzicky v bezpečí.

Rodina počas tohto posledného vniknutia nebola doma, no musí to byť nesmierne vyčerpávajúca skúsenosť – tak po fyzickej, ako aj psychickej stránke.

Predstavte si, že si pripravujete domov pre svoju rodinu, a potom zistíte, že doň svojvoľne vnikajú a obsadzujú ho cudzí ľudia. Presne takúto realitu tu v Taybehu žijeme. Práve v tejto chvíli, keď s vami hovorím, sa tí istí osadníci vrátili a na pozemku si stavajú stany. Je to situácia, ktorú je nesmierne ťažké znášať.

Postihlo toto násilie v posledných dňoch aj iné rodiny?

Týmto násilím zo strany osadníkov trpí mnoho rodín v západnej, východnej i južnej časti Taybehu. Ako to robia vždy, podpaľujú neobrábanú pôdu. Nedávno podpálili svah juhovýchodne od dediny. Izraelskí osadníci prichádzajú, aby škodili a zaberali pôdu.

Situácia sa v posledných mesiacoch dramaticky zhoršila. Takmer denne čelíme vniknutiam na pozemky, útokom na súkromný majetok, ničeniu poľnohospodárskej pôdy, uzatváraniu ciest, obmedzeniam pohybu a neustálemu tlaku na obyvateľstvo.

Cítia sa obyvatelia Taybehu zabudnutí?

Áno. Cítime sa zabudnutí a úplne osamotení. Existujú síce právne možnosti, no tie sú, žiaľ, veľmi obmedzené a málokedy účinné. Práve preto je v tejto chvíli kľúčová medzinárodná prítomnosť a tlak. Potrebujeme konkrétnu ochranu civilistov a skutočnú politickú vôľu ukončiť toto násilie.

Potrebujeme pomoc, aby sme si tu udržali život a mohli naďalej vydávať svedectvo o Ježišovi Kristovi a jeho učeníkoch. Zachovanie kresťanskej prítomnosti tu v Taybehu je spoločnou zodpovednosťou. Vzhľadom na všetko, čo sa deje, sa niektorí obyvatelia dostávajú do bodu zlomu, keď chcú opustiť svoju pôdu a všetkého sa vzdať.

Ako nádej v Krista posilňuje tých, ktorí sa rozhodnú zostať napriek všetkému?

Hoci na obzore nevidno žiadne politické riešenie, existuje niečo veľmi výnimočné, čo nám dodáva silu pokračovať: naša nádej v Ježiša Krista a naša viera v Cirkev. Vyzývame celosvetovú Cirkev, aby za nás intenzívnejšie prosila v modlitbách a podporila Latinský patriarchát v Jeruzaleme i celú Svätú zem. Pevne veríme, že modlitba koná zázraky.

Nezabúdajte na Taybeh. Pozývam každú katolícku diecézu na svete, aby sa vyjadrila k situácii u nás a hovorila o týchto kresťanských bratoch a sestrách, ktorí žijú v strachu. Kolíska kresťanského spoločenstva nesmie zaniknúť v tichosti. Spoločne môžeme zachovať toto živé svedectvo viery. Musím dodať, že návštevy diplomatických misií a kardinála Pizzaballu nás uisťujú a dodávajú nám nesmierne dôležitý pocit bezpečia.

Ako sa rôzne komunity – pravoslávne, latinské, melchitské a gréckokatolícke – organizujú pri pomoci obetiam? Posilnili tieto bolestivé udalosti nejakým spôsobom kresťanskú jednotu?

Tvárou v tvár tejto kríze stojí kresťanské spoločenstvo úplne jednotne. Cirkev kráča po boku týchto rodín, podporuje najzraniteľnejších, posilňuje solidaritu medzi obyvateľmi a naďalej bráni ľudskú dôstojnosť. Úzko spolupracujeme aj s diplomatickými zastúpeniami, medzinárodnými organizáciami a médiami, aby sa o situácii v Taybehu vedelo a aby naše hlasy neboli umlčané.

Prostredníctvom vašej platformy by som sa chcel priamo obrátiť na pápeža Leva XIV., aby zasiahol v prospech tejto poslednej kresťanskej dediny na Západnom brehu, nech ustanú útoky osadníkov a skončí sa okupácia našej krajiny. Jednoducho chceme žiť v mieri, spravodlivosti a dôstojnosti.

Čo symbolizuje Taybeh pre palestínske kresťanské spoločenstvo?

Je to životne dôležitý, základný symbol pre všetkých, najmä v čase, keď sa pripravujeme na jubilejný rok 2033, ktorý pripomenie dve tisícročia od chvíle, keď po tejto zemi kráčal Ježiš Kristus. Taybeh stojí v prvej línii úsilia o zachovanie kresťanstva tu, vo Svätej zemi. Ježiš si pred svojím umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním zvolil Taybeh ako miesto, kde hľadal útočisko. Musíme zostať živým svedectvom kresťanstva a jeho trvalej prítomnosti vo Svätej zemi. Svet musí stáť pri Taybehu.

Preklad Šimon Saboslaj