Vo Vatikáne zhrnuli kontinentálnu fázu synody

Rozmanitosť nebráni jednote. To je jadro toho, čo zaznelo na tlačovej konferencii na záver druhej, kontinentálnej etapy synodálneho procesu 2021-2024. Táto etapa sa formálne skončila 31. marca, čo bol termín na predloženie jednotlivých záverečných dokumentov za oblasti: Ázia, Afrika, Oceánia, Severná Amerika, Blízky východ, Latinská Amerika a Európa.

Tlačová konferencia sa uskutočnila po týždni stretnutí prebiehajúcich od 12. do 19. apríla za zatvorenými dverami na Generálnom sekretariáte synody. Zúčastnilo sa na nich 22 ľudí, ktorí reprezentovali rôzne aspekty synodálneho procesu, aby analyzovali sedem záverečných dokumentov s cieľom sformulovať Instrumentum laboris - pracovný dokument pre prvé zasadnutie XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov, ktoré sa uskutoční vo Vatikáne v októbri tohto roka.

Za dialogickú Cirkev

Myšlienka vzájomnej komunikácie na všetkých úrovniach a vízia dialogickej Cirkvi boli kritériá, ktoré usmerňovali a budú usmerňovať načúvanie jednotlivých cirkví. Rehoľná sestra Natalie Becquartová XMCJ, podsekretárka Generálneho sekretariátu synody, pripomenula, že „perspektíva kontinentálnej etapy je prehĺbením procesu rozlišovania“, na ktorom sa mnohí zúčastnili na úrovni miestnej cirkvi. Podala stručný prehľad kontinentálnych etáp a pripomenula ich osobitosti.

V Libanone sa synodálna skúsenosť Blízkeho východu napríklad prelínala s traumatickými skúsenosťami po ničivom zemetrasení v Sýrii a Turecku a stala sa príležitosťou k prejavom blízkosti, ktoré tamojším cirkvám vlievajú novú energiu a nádej. Stretnutie v Addis Abebe pre účastníkov africkej etapy sa pre viacerých z nich stalo prvou príležitosťou vycestovať mimo svojich krajín. Pre všetkých boli kontinentálne etapy chvíľami vzájomnej výmeny darov: od typicky ázijskej citlivosti pre starostlivosť o vnútorný život a harmóniu so stvorením až po medzináboženský dialóg, ktorý zažili najmä na Blízkom východe. Ako spomenula sestra Becquartová do pamäti sa jej osobitne vryla skúsenosť istého laika z Abú Zabí - v jeho farnosti je zastúpených 99 národností a  sedem rôznych rítov.

Vzdať sa snáh o rigidnú uniformitu

„V skutočnosti zažívame hlbokú jednotu, ktorá nielenže nie je založená na uniformite, ale nás vyzýva, aby sme sa vzdali akejkoľvek snahy o rigidnú uniformitu“, povedal Mons. Timothy John Costelloe, arcibiskup Perthu a predseda Konferencie biskupov Austrálie. Pripomenul, koľko rôznych kultúr obýva Oceániu, a skonštatoval, že „nikdy nie je dobré, aby ľudia fungovali ako „v bubline“: na túto synodálnu cestu musíme vstúpiť s otvorenými očami, ušami i srdcami“. Zároveň uviedol:

„Každé z kontinentálnych zhromaždení malo veľmi odlišný štýl a obsah. Dalo sa to očakávať vzhľadom na veľmi odlišné cirkevné a spoločenské kontexty, v ktorých jednotlivé cirkvi na jednotlivých kontinentoch žijú. To poukazuje na veľmi dôležitý aspekt synodality, najmä ak o nej uvažujeme v kontexte celosvetovej, univerzálnej Cirkvi: existuje viac ako jeden spôsob, ako byť Cirkvou. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré zažívame na tejto ceste k väčšiemu a hlbšiemu prežívaniu synodality, je to, že uznávame a oslavujeme veľkú rozmanitosť, ktorá je už v Cirkvi realitou; zažívame hlbokú jednotu, ktorá nielenže nie je založená na uniformite, ale vlastne nás pozýva, aby sme sa vzdali všetkých snáh o strnulú, rigidnú uniformitu. To poukazuje na skutočnosť, že univerzálne princípy sa musia „vteliť“ do kontextu miestnej kultúry a situácie. A to je kľúčový bod: existujú univerzálne princípy a v tom je istá forma uniformity, ale tieto princípy musia byť „stelesnené“ v miestnych kontextoch.“

-zk-