Kard. Parolin: Násilie v Minneapolise je neprijateľné

Antonella Palermo – Vatican News

„Postojom Svätej stolice je samozrejme vždy vyhnúť sa akémukoľvek násiliu, a preto nemôžeme akceptovať takéto incidenty.“ Takto odpovedal kardinál Pietro Parolin na otázku týkajúcu sa udalostí spojených s operáciami agentov ICE v Minnesote v Spojených štátoch, ktoré spôsobili smrť dvoch amerických občanov. „Ťažkosti, problémy a rozpory sa riešia iným spôsobom,“ dodal štátny sekretár. Slová kardinála sa podobajú vyhláseniu amerických biskupov, podľa ktorých je táto situácia „neprijateľná“.

Board of Peace – existujú „kritické body“

Vyhlásenia kardinála Parolina sú odpoveďou na otázky novinárov počas stretnutia „Etika a ekonomika“, ktoré zorganizoval odbor GEPLI univerzity LUMSA v Ríme v spolupráci s hnutím Etika a ekonomika vo svete. Štátny sekretár zároveň komentoval otvorený list, ktorý mu v utorok zaslala Sieť kňazov proti genocíde, v ktorom vyzývajú Svätú stolicu, aby sa nezúčastňovala na mierovej rade (Board of Peace) o obnove Gazy, ktorá sa vytvára pod vedením Donalda Trumpa. Bola mu položená otázka, či Vatikán zvážil svoje stanovisko k účasti alebo neúčasti: „Vždy treba odpovedať po minúte... nechajte nás chvíľu premýšľať“, reagoval kard. Parolin a dodal, že rozumie ich obavám. Zopakoval to, čo pred niekoľkými dňami vyhlásil pre tlač na tú istú tému. Následne spresnil: „V súvislosti s týmto návrhom existujú skutočne kritické body, ktoré bolo treba zohľadniť a ktoré by sa potom zvážili s ohľadom na odpoveď. Odpoveď ešte nebola daná, ale myslím si, že nemožno zabudnúť na kritické body tohto plánu.“

Kardinál bol tiež vyzvaný, aby sa vyjadril k riziku, že tímy ICE prídu aj do Talianska pri príležitosti blížiacich sa zimných olympijských hier. „Áno, áno, čítal som tú správu, ale viem, že existuje aj polemika na túto tému. Nebudeme sa zapájať do polemiky,“ uviedol.

Grónsko  smerujeme k riešeniu

Kard. Parolin, ktorý sa pred dvoma dňami vrátil z Dánska, kde sa zúčastnil na oslavách prvého evanjelizátora z 9. storočia svätého Ansgara, potvrdil, že v súlade s programom návštevy sa stretol s ministrom zahraničných vecí Larsom Løkke Rasmussenom, ktorý mu vysvetlil najmä situáciu týkajúcu sa Grónska. „Povedal mi o svojich kontaktoch vo Washingtone, ktoré boli veľmi ocenené. Počul som aj komentáre, najmä od luteránskych biskupov, ale aj od iných ľudí, ktorí hovorili, že dánska verejnosť bola veľmi spokojná so zaujatými stanoviskami. Bez toho, aby som zachádzal do podrobností, verím, že sa smeruje k riešeniu, dohode. Presné podmienky teraz nepoznám", zdôraznil, "ale zdalo sa mi, že aj minister zahraničných vecí bol po týchto rozhovoroch pomerne pozitívny. Dúfajme, že to tak bude.“

Nemocnica v San Giovanni Rotondo, pochopenie krízy pracovníkov

Reportér kardinála potom požiadal o vysvetlenie týkajúce sa nemocnice „Casa Sollievo della Sofferenza“ v talianskom San Giovanni Rotonde, ktorá je vo vlastníctve Svätej stolice. Pripomenul mu deficit nemocnice s akútnou krízou pracovníkov: „Snažíme sa všetkými spôsobmi vyriešiť tento problém a pomôcť nemocnici dostať sa z ťažkostí, v ktorých sa nachádza,“ odpovedal kardinál a na kritiku týkajúcu sa nedostatku finančnej transparentnosti reagoval sľubom, že bude konzultovať predsedu správnej rady, aby ho „požiadal o ďalšie informácie“, a zopakoval záväzok venovať pozornosť obavám pracovníkov.

Spravodlivejší svet je možný, ak je solidárnejší

„Spravodlivejší svet bude možný len vtedy, ak bude solidárnejší, a efektívnejšia ekonomika len vtedy, ak bude humánnejšia“. Toto je presvedčenie, ktoré kardinál vyjadril vo svojom prejave na stretnutí, na ktorom bola predstavená kniha Tullia Chiminazza „Podnik a spoločnosť – inteligentné osoby konajú Dobro“ (Impresa e Società – Le persone intelligenti fanno il Bene), dielo, ktoré, ako poznamenáva štátny sekretár, práve do tohto kontextu zapadá a ponúka jasné kľúče k pochopeniu, aj prostredníctvom porovnaní a syntéz, potrebného evolučného skoku. Kard. Parolin citoval slávnu vetu Pavla VI.: „Rozvoj je nové meno mieru“, aby pripomenul cestu, ktorá, ako hovorí, „ak ju zdieľa väčšina obyvateľov spoločného domu, môže viesť k novému ekonomickému humanizmu v perspektíve trvalého mieru, ktorý sa rodí z integrálneho rozvoja“.

Integrácia etiky a ekonomiky pre spravodlivý mier

V podstate ide o to, aby sa stále viac prehlbovalo prepojenie medzi etikou a ekonomikou: ak chce etika ovplyvňovať dejiny, musí vstúpiť do srdca reálnych ekonomických procesov, zdôraznil štátny sekretár, ktorý varoval, že nejde o „vonkajší doplnok alebo dodatočnú morálnu korekciu, ale o integrovanú víziu, schopnú generovať autentický rozvoj“. Solídnym odkazom, ktorý treba mať na pamäti, je ten, ktorý je obsiahnutý v sociálnej náuke Cirkvi a ktorý kardinál pripomenul spojením ideálnym a duchovným vláknom Rerum Novarum pápeža Leva XIII., Centesimus Annus sv. Jána Pavla II., Laudato si' pápeža Františka, až po „výstižný“ výrok pápeža Leva XIV., ktorý vyzval celé ľudstvo, aby prevzalo zodpovednosť za dosiahnutie „odzbrojeného a odzbrojujúceho“ mieru. Pozvaním vatikánskeho štátneho sekretára je preto obnoviť to, čo sa už objavilo v prvých rokoch deväťdesiatych rokov, že planéta už nemôže byť obývaná ako priestor protikladov, ale musí sa stať spoločným domovom, v ktorom nikto nie je štrukturálne vylúčený zo spoločenského a ekonomického života. Ide o rámec, do ktorého sa zapája účinnosť solidarity, ktorá „sa tak ukazuje ako skutočný multiplikátor ekonomických výhod, ako aj ľudskosti“.

Preklad: Zuzana Klimanová