Gallagher: obnovovať dôveru a dialóg vo svete zatienenom vojnami a rozdeleniami

Daniele Piccini – Vatikán

„Náš svet je zatienený vojnami a konfliktmi, polarizáciou a hlbokými rozdeleniami. V takomto ovzduší sa môže nádej javiť vzdialená, ba až prchavá.“ Táto nádej sa však môže živiť iba zodpovednosťou, ktorú na seba berie každý z nás: „obnovovať dôveru tam, kde bola zranená, vytrvať v dialógu, aj keď je pomalý a namáhavý, a udržiavať otvorené cesty, ktoré vedú k mieru“. Povedal to arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, v homílii svätej omše, ktorú dnes, v nedeľu 1. februára, slávil v Katedrále sv. Martina v Bratislave pri príležitosti 25. výročia Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou.

Blahoslavenstvá a logika dôvery
Ježiš vo svojom učení na vrchu – v dnešnom čítaní z Evanjelia podľa Matúša – uvádza do ľudských dejín úplne novú logiku. „Skôr než dáva prikázania, skôr než od nás niečo žiada, Pán ohlasuje blahoslavenstvá,“ zdôraznil arcibiskup. Kristus sa obracia najmä k „chudobným v duchu, tichým, milosrdným, tvorcom pokoja, tým, ktorí hladujú po spravodlivosti a hovorí im: ste blahoslavení“. Tento obrat perspektívy radikálne mení hodnoty a priority dejín. „Vo svete, ktorý je zvyknutý merať život podľa úspechu, bezpečia a uznania,“ povedal arcibiskup Gallagher, „nám Kristus otvára inú perspektívu. Odhaľuje štýl života formovaný nie nadvládou, ale dôverou; nie sebapresadením, ale spoločenstvom; nie strachom, ale nádejou zakorenenou v Bohu.“
Blahoslavenstvá teda nie sú utópiou, „poéziou odtrhnutou od reality“, ale opisujú „pohyb milosti v dejinách“ a vyjadrujú spôsob, akým „Boh pôsobí tam, kde končí ľudská sebestačnosť“.

„Boh,“ pokračoval vatikánsky diplomat, „buduje tam, kde svet vidí len málo, na čom by sa dalo stavať. Patriť Kristovi znamená dovoliť tejto logike, aby nás formovala, aby sa pokora stala miestom slobody, milosrdenstvo formou sily a vytrvalosť tichým ohlasovaním nádeje.“

Povolenie k nádeji
Nádej teda nie je iba pocitom, ale „povolaním, ktoré treba žiť“, ako vysvetlil aj pápež Lev XIV., ktorého arcibiskup Gallagher citoval z jeho prvého Posolstva k Svetovému dňu mieru. Svätý Otec pripomenul, že „musíme povzbudzovať a podporovať každú duchovnú, kultúrnu a politickú iniciatívu, ktorá udržiava nádej živú“.
Aj samotné dejiny Slovenska sú svedectvom tejto „vytrvalej nádeje“, zdôraznil arcibiskup. „Viera na Slovensku sa nezrodila z pohodlia,“ pripomenul Mons. Gallagher, „ale z trpezlivej evanjelizácie, neochvejnej vernosti a tichej vytrvalosti, o čom svedčia nespočetní svätí muži a ženy.“ Počnúc patrónmi slovanských národov, svätými Cyrilom a Metodom, a svätým Gorazdom, biskupom a mučeníkom z Prahy, ktorí vydali svedectvo tejto novej logike blahoslavenstiev. Sú „príkladom tejto cesty“, pretože „sa nespoliehali na silu ani privilégium, ale na trpezlivú prácu Slova – formovali jazyk, kultúru a otvárali srdcia evanjeliu“.

25 rokov Zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou
Aj vzťahy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou zodpovedajú tomuto postoju „dôvery“, ktorý učia blahoslavenstvá. „V tejto perspektíve,“ povedal arcibiskup, „môžeme chápať aj dvadsaťpäť rokov Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskom. Zrodila sa z dialógu a vzájomného uznania a odráža spoločný záväzok slúžiť ľudskej osobe v celej zložitosti súčasného života.“ Pri rešpektovaní správneho rozlíšenia medzi duchovným a časným poriadkom a pri podpore spolupráce pre spoločné dobro zmluva chráni priestory, v ktorých je rešpektované svedomie, podporované rodiny a spoločenstvá a kde náboženská sloboda oživuje morálny a kultúrny život spoločnosti. Vzťahy medzi oboma štátmi tak ponúkajú „rámec, v ktorom možno chrániť ľudskú dôstojnosť, rozvíjať dialóg a kde sa nádej – založená na viere, láske a spravodlivosti – môže ticho zakoreňovať a rásť“.

Modlitba za Ukrajinu a všetky národy zasiahnuté konfliktmi
Arcibiskup Gallagher sa opäť vrátil k dnešným čítaniam o blahoslavenstvách, ktoré „s novou jasnosťou pripomínajú, že mier nikdy nie je len výsledkom vyjednávania, ale že sa formuje, pestuje a žije“. Zakoreňuje sa „v srdciach schopných milosrdenstva, v spoločenstvách ochotných hľadať skutočnú spravodlivosť a v inštitúciách, ktoré si volia dialóg namiesto vylúčenia“.
Na záver homílie arcibiskup Gallagher pamätal „na trpiace národy všetkých krajín poznačených násilím, osobitne na Ukrajinu“, a modlil sa, aby nás Duch Svätý formoval „ako tvorcov pokoja, schopných mať nádej aj vtedy, keď sa zdá krehká“.

Preklad: Beáta Dorková