Myslieť, spolupracovať, učiť sa: Ako si zachovať našu ľudskosť v čase umelej inteligencie

Linda Bordoni – Vatican News

Nadchádzajúca encyklika pápeža Leva „Magnifica humanitas, o ochrane ľudskej osoby v čase umelej inteligencie“ a jeho nedávne Posolstvo k „Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov“ na tému „Zachovanie ľudských tvárí a hlasov“ jasne naznačujú, aký význam prikladá tomu, čo sa čoraz viac javí ako určujúca otázka našej doby: umelej inteligencii a potrebe usmerňovať ju v prospech ľudstva. 

„Zachovanie ľudských tvárí a hlasov“ bol aj názov medzinárodnej konferencie na Pápežskej univerzite Urbaniana, na ktorej sa zišla pôsobivá zostava hlavných rečníkov zo sveta digitálnych technológií, vzdelávania a kultúry. Tí sa zamýšľali nad dopadom AI na spoločnosť a nad tromi piliermi, ktoré pápež uviedol vo svojom posolstve.

Tri piliere: Zodpovednosť, spolupráca, vzdelávanie

Popoludňajšie zasadnutie sa sústredilo na to, ako musia byť tri piliere uvedené pápežom v jeho posolstve – zodpovednosť, spolupráca a vzdelávanie – prakticky uplatňované, aby technológia zostala nástrojom v rukách človeka, a nie prostriedkom jeho podriadenosti.

Zodpovednosť: Etické záruky namiesto zisku 

Nachádzame sa na križovatke, kde ľudská tvár nesmie byť nahradená algoritmom ani ľudský hlas umlčaný syntetickými ozvenami, povedal Neil Lawrence, profesor strojového učenia DeepMind na Univerzite v Cambridge.

„Zodpovednosť znamená vybrať si zodpovedné konanie v každej fáze vývoja a zabezpečiť, aby AI slúžila ľudskej dôstojnosti namiesto jej zneužívania,“ vysvetlil Daniel Dzuban, predseda Koalície pre pôvod a autenticitu obsahu a vedúci strategických partnerstiev pre autenticitu obsahu v Sony Electronics.

Spolupráca: Globálna dohoda pre spoločné dobro

Dystopická budúcnosť, ktorú niektorí panelisti vykreslili – budúcnosť extrémneho dohľadu, deepfake technológií a hlbokého spoločenského odcudzenia – nie je podľa nich nevyhnutnosťou, ale varovaním. Aby sa jej predišlo, rečníci vyzvali na vytvorenie aliancie medzi technologickými gigantmi, tvorcami politík, teológmi a občianskou spoločnosťou.

Zhodli sa tiež na tom, že algoritmický pokrok musí byť sprevádzaný morálnym pokrokom, pričom zdôraznili, že žiadny štát ani korporácia nemôžu samostatne usmerňovať generatívnu umelú inteligenciu.

Podľa nich je nevyhnutná globálna spolupráca založená na solidarite, aby sa digitálna priepasť nestala neprekonateľným rozdelením.

Vzdelávanie: Formovanie mysle a srdca

Posledný pilier – vzdelávanie – bol predstavený ako najdôležitejší obranný mechanizmus na zachovanie ľudskosti. Vzdelávanie v ére umelej inteligencie nemôže byť iba o technických zručnostiach či programovaní; musí sa zameriavať na rozvoj kritického myslenia, empatie a duchovného rozlišovania.

„Myslieť, nadväzovať vzťahy a učiť sa v čase AI znamená učiť mladých ľudí nielen používať tieto nástroje, ale aj zostať pri tom hlboko ľudskými,“ zhodli sa profesori a zástupcovia UNESCO. Zdôraznili potrebu mediálnej a informačnej gramotnosti (MIL), aby budúce generácie dokázali rozlišovať pravdu od manipulácie a skutočnú prítomnosť od obyčajnej prepojenosti.

Výzva konať

Napriek varovaniam pred algoritmickou zaujatostou a oslabovaním autentických ľudských vzťahov zostala celková atmosféra konferencie optimistická a plná nádeje. Popoludňajšia diskusia jasne ukázala, že budúcnosť ešte nie je definitívne určená.

Účastníci sa zhodli, že ak budú technologické inovácie zamerané na skutočné zachovanie ľudských tvárí a hlasov, ľudstvo dokáže zvládnuť výzvy digitálnej éry. Konferencia sa skončila spoločnou ozvenou pápežovej výzvy – pripomienkou, že muži a ženy dobrej vôle majú moc formovať budúcnosť, v ktorej technológie budú „usmerňované“ tak, aby slúžili spoločnému dobru.

Sila ľudského konania

Na záver konferencie sa prihovoril biskup Paul Tighe, sekretár Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie, ktoré podujatie organizovalo spolu s Dikastériom pre komunikáciu. Podelil sa o hlavné myšlienky, ktoré si z konferencie odniesol.

Podľa biskupa Tighea bolo najdôležitejším posolstvom odmietnutie pasivity. „Je tu toľko informácií, že sme nimi takmer zahltení,“ poznamenal a upozornil, aké jednoduché je zaujať fatalistický postoj „počkajme a uvidíme“ tvárou v tvár rýchlym zmenám. „Najdôležitejšie, čo som si odniesol, je pripomienka, že budúcnosť AI nie je ničím nevyhnutným.“

Namiesto toho poukázal na jedno kľúčové slovo: schopnosť konať.

Predstavil pojem „regency“, ktorý zaznel počas konferencie, a opísal ho ako „schopnosť konať, ktorá vzniká, keď ľudia spolupracujú pri budovaní komunít.“ Samotná konferencia bola podľa neho živým príkladom tejto kolektívnej sily.

„Spojila ľudí z technologického sveta, zo vzdelávacieho prostredia aj z marginalizovaných častí sveta do diskusie o tom, ako môžeme my – ľudia, celé ľudstvo – zabezpečiť, aby táto úžasná nová technológia skutočne slúžila pokroku nás všetkých.“

„Kedy používať AI a kedy nie“

Biskup spojil zodpovednosť priamo so zámernosťou konania. „Súvisí to práve s touto schopnosťou konať,“ vysvetlil, „pretože všetci – od inžinierov cez podnikateľov až po bežných používateľov – musíme byť pozorní a vedome pristupovať k tomu, ako AI používame.“

Zodpovednosť nás podľa neho vedie k zásadnej otázke: „Kedy používať AI a kedy nie, aby sme si zachovali vlastnú schopnosť konať.“

Rozvíjanie kritického myslenia 

Vzdelávanie prirodzene vyplýva z tejto etickej zodpovednosti. Podľa biskupa Tighea nejde len o technickú gramotnosť, ale o pestovanie hlbšieho porozumenia.

„Ide o to vzdelávať ľudí v tom, ako AI funguje, aby boli schopní kriticky premýšľať o jej silných aj slabých stránkach a dokázali ju používať čo najlepším spôsobom.“

Široká spolupráca naprieč sektormi

Napokon pri téme spolupráce biskup zdôraznil, že keďže AI zasahuje všetky oblasti života, izolované riešenia nestačia.

„Musíme vytvoriť alianciu medzi rôznymi skupinami, aby sme dokázali primerane reagovať na niečo, čo presahuje všetky oblasti života,“ povedal.

Na záver dodal, že jeho dikastérium sa teší na spoluprácu s novou Medzidikastériálnou komisiou pre umelú inteligenciu, ktorú nedávno zriadil pápež.

„Bude to veľmi užitočné, pretože otázky AI sa dotýkajú celého života: ekonomiky, vojny a mieru, vzdelávania i komunikácie. Nijaké jedno dikastérium to nedokáže samo,“ zdôraznil. „Musíme to robiť spoločne!“

Preklad sr. Jana Pavla Halčinová DKL