Synoda: Boli zverejnené záverečné správy o výbere biskupov a aktuálnych otázkach

Antonella Palermo – Vatican News

Záverečné správy študijných skupín č. 7 a 9 potvrdzujú, že rozlišovanie je jadrom výberu biskupa, pričom sa prijímajú konkrétne teologické kritériá na rozlišovanie, ako riešiť najťažšie otázky, pred ktorými stojí Cirkev, uvádza kardinál Mario Grech, generálny sekretár Generálneho sekretariátu Synody biskupov.

V rámci pokračujúcej reflexie o súdnej funkcii biskupa, návštevách ad limina apostolorum a formácii biskupov bola zverejnená úvodná časť záverečnej správy o kritériách výberu biskupov.

Správa opätovne potvrdzuje základnú premisu, že nie je pastiera bez stáda a nie je stáda bez pastiera.

Medzi synodálne kompetencie kandidátov, ktoré identifikovala študijná skupina č. 7, patrí schopnosť budovať spoločenstvo, viesť dialóg, mať hlbokú znalosť miestnych kultúr a preukazovať ochotu konštruktívne sa do nich integrovať.

Skupina vyzýva, aby apoštolskí nunciovia mali „synodálny a misijný profil“, a aby tento profil hľadali aj u kandidátov na biskupov.

Správa uvádza, že každá diecéza by mala pravidelne uskutočňovať procesy rozlišovania týkajúce sa svojej situácie a potrieb a overovať, či tieto procesy spĺňajú štandardy synodálnej a misijnej Cirkvi, s cieľom podporovať zdieľanie osvedčených postupov.

„Keď sa blíži biskupská sukcesia, biskup má zvolať kňazskú radu a diecéznu pastoračnú radu, ktorých členovia kolégiálne vyjadria názor na potreby diecézy a predložia biskupovi – v zapečatenej obálke – mená kňazov, ktorých považujú za vhodných pre biskupský úrad,“ uvádza sa v správe. „Ak je to možné, do konzultácií sa má zapojiť aj katedrálna kapitula, finančná rada, rada laikov a zástupcovia zasvätených osôb, mladých ľudí a chudobných.“

Zapojenie zasvätených osôb a laikov do konzultácií

Študijná skupina podporuje to, čo opisuje ako „investíciu do formácie“, zameranú na pomoc všetkým členom Božieho ľudu pri zdokonaľovaní ich schopnosti rozlišovania.

Navrhuje vytvorenie špecializovaných tímov, ktoré budú pomáhať biskupovi pri priebežnej formácii klerikov.

V prípadoch, keď je miestny biskupský úrad neobsadený, skupina navrhuje zriadiť v diecéze komisiu, s ktorou by sa nuncius mohol radiť s cieľom zistiť stav diecézy, profil nového pastiera a možných kandidátov.

Skupina odporúča, aby sa do konzultácií zapájali nielen klerici, ale v čo najväčšej miere aj rovnaký počet zasvätených mužov a žien, laikov a laičiek. Cieľom je, ako vysvetľuje, čo najúplnejšie odhaliť pravdu.

Správa tiež žiada dikastériá Rímskej kúrie, aby prehodnotili svoje postupy v synodálnejšom smere, a navrhuje pravidelné formy nezávislého hodnotenia výberových procesov.

Zmena jazykovej a metodologickej paradigmy

Záverečná správa študijnej skupiny č. 9 čerpá z biblického obrazu uvedeného v kapitolách 10–15 Skutkov apoštolov, ktorý ukazuje, ako možno oceniť kultúrnu rozmanitosť bez toho, aby bola zradená novosť evanjelia.

Navrhuje zmenu paradigmy v spôsobe, akým Cirkev rieši najťažšie doktrinálne, pastoračné a etické otázky.

Po prvé, správa uprednostňuje prídavné meno „vznikajúce“ pred „kontroverzné“ pri opisovaní daných otázok.

Vyhlásenie vysvetľuje, že „cieľom nie je len riešiť problémy, ale budovať spoločné dobro prostredníctvom vzťahovej konverzie, spoločného učenia sa a transparentnosti“.

Keďže hlásanie evanjelia nie je možné bez prevzatia zodpovednosti za svojho partnera v dialógu, „v ktorom Duch už pôsobí“, dokument zavádza „princíp pastorálnosti“.

Správa identifikuje tri metodologické kroky na riešenie týchto otázok: načúvanie sebe samým, načúvanie realite a spájanie rôznych foriem poznania.

Rozhovor v Duchu, ako pripomína, zostáva privilegovaným nástrojom na rozvoj cirkevnej kultúry synodality.

Konkrétne svedectvá ako základ pre rozlišovanie

Správa vyzýva, aby sa tieto usmernenia konkrétne uplatňovali na skúsenosti katolíkov s homosexuálnym cítením a na prax aktívneho nenásilia.

Pokiaľ ide konkrétne o formy nenásilia, skupina sa inšpirovala svedectvom hnutia mladých Srbov, ktorí prispeli k mierovému pádu Miloševića, pričom čerpali inšpiráciu od kresťanov rannej Cirkvi.

V oboch prípadoch slúži svedectvo ako východiskový bod pre cesty etického a teologického rozlišovania, ako aj pre otvorené otázky, aby každá komunita mohla prevziať „zodpovednosť za rozpoznávanie a podporovanie dobra, prostredníctvom ktorého Boh pôsobí v dejinách a v skúsenostiach ľudí“.

Preklad: Klára Tomášiková