G. Gambino: Manželstvo ako povolanie, ktoré treba ohlasovať mladým ľuďom

Vatican News

Vo svojom príspevku na tému „Pre človeka a pre večnosť: láska, ktorá dáva zrod“ sa Gabriella Gambino venovala súčasnej kríze manželstva a ťažkostiam nových generácií vziať na seba definitívny záväzok. V úvahe zdôraznila potrebu znovuobjaviť manželstvo nielen ako súkromné rozhodnutie páru, ale ako skutočnosť s jasným rodinným, spoločenským a právnym významom a pre kresťanov ako povolanie a sviatosť. V centre príspevku stojí svedectvo rodín: mladým ľuďom totiž nestačí len počúvať reči o manželstve, ale je potrebné, aby mohli stretnúť manželov, ktorí sú schopní svojím životom ukázať, že vernosť, sľub a darovanie seba samého sú stále možné.

Ako môžu dnes kresťanské rodiny svedčiť mladým ľuďom o tom, že verná láska, ktorá vydrží celý život, je skutočne možná? Mladí ľudia potrebujú predovšetkým príklad. Potrebujú vidieť, že láska „navždy“ nepatrí do inej éry, ale že ju možno aj naďalej konkrétne prežívať. Svedectvo však nevylučuje rozum: je potrebné pomôcť mladým ľuďom pochopiť, čo je manželstvo a prečo má naďalej ľudský a spoločenský význam, konštatovala Gabriella Gambino.

Manželstvo sa netýka len páru

Dnes sme svedkami javu, ktorý francúzska sociologička Irène Théry označila ako „démariage“, teda „dematrimonializácia alebo odmanželstvovanie“ spoločnosti: klesá počet civilných aj cirkevných sobášov a mnohé z tých, ktoré sa uzavrú, nevydržia skúšku času. Oddelenie manželského života od rodičovstva súvisí navyše s demografickou krízou a uzavretosťou voči životu, v dôsledku čoho spoločnosť stráca schopnosť otvoriť sa generácii, ktorá predstavuje jej budúcnosť. Vzhľadom na tento scenár je potrebné znovu objaviť aj verejný rozmer manželstva, pripomenula Gabriella Gambino. Manželstvo, aj vo svojej civilnej forme, má funkciu, ktorá presahuje uznanie vzťahu medzi dvoma ľuďmi. Prispieva k usporiadaniu sexuality a generácií tým, že definuje úlohy, zodpovednosti, identity a ochranu. Rodinné vzťahy tak získavajú meno a postavenie: manžel a manželka, otec a matka, syn a dcéra, starí rodičia a vnúčatá.

Manželstvo nie je len inštitúciou páru, ale inštitúciou rodiny. Jeho sila sa netýka len dvoch manželov, ale rozširuje sa aj na vzťahy a identity, ktoré sa okolo nich vytvárajú, pričom jeho význam zasahuje aj do verejného priestoru. Aj právo z tohto hľadiska nadobúda konkrétny význam. Manželstvo verejne potvrdzuje spoľahlivosť sľubu manželov a poskytuje rodine a deťom priestor stability a istoty. Záväzok nevzniká preto, aby lásku uhasil, ale aby ju uchoval, vysvetlila Gabriella Gambino.

Záväzok ako dospelý jazyk lásky

Manželstvo by malo ukázať, že záväzok je dospelým vyjadrením lásky: schopnosť budovať trvalé vzťahy, ktoré presahujú momentálne city a sú upevnené vernosťou a sľubom. Keď sa záväzok zbaví zmyslu, láska sa tým nemusí stať slobodnejšou. Stáva sa krehkejšou.

Byť slobodný neznamená zostať donekonečna otvorený novým možnostiam bez toho, aby sme prijali definitívne rozhodnutie. Sloboda sa prejavuje aj v schopnosti zvoliť si definitívny dar. V manželstve nie sú manželia povolaní každý deň začínať od nuly: vracajú sa k „áno“, ktoré im dalo zrod ako páru. Vernosť sa tak stáva živou spomienkou na slobodne prijaté rozhodnutie.

Kresťanské manželstvo ako povolanie

Pre kresťanov je rozhodujúce, že manželstvo je povolanie a sviatosť. Keďže klesá aj počet manželstiev uzavretých v kostole, je tu otázka adresovaná Cirkvi: čo mladým ľuďom nehovoríme? Čo im chýba, aby mohli pochopiť silu tejto sviatosti? Navrhujeme, aby sme začali predstavovať manželstvo ako skutočné povolanie. Nie len ako životný stav, ale ako povolanie, na ktoré sú dvaja ľudia pozvaní spoločne odpovedať prostredníctvom procesu rozlišovania.

Okrem toho kresťanské „navždy“ nemožno predstavovať ako hrdinstvo spočívajúce výlučne na silách manželov. Sviatostné manželstvo je cestou dvoch ľudí, ktorých podporuje milosť. Kristus vstupuje do ich príbehu, zostáva s nimi, podporuje ich, pomáha im vstať po pádoch, odpúšťať si a navzájom si niesť svoje bremená. Manželský sľub sa tak stáva možným nie vďaka domnelej sebestačnosti manželov, ale preto, že existuje väčšia vernosť, ktorá podporuje ich vernosť: Božia vernosť, emunah.

Ukázať pôsobiacu milosť

Predovšetkým však mladí ľudia potrebujú vidieť, ako milosť pôsobí v manželoch. Kresťanská rodina, ktorá žije vo vernosti, čelí ťažkostiam, učí sa odpúšťať a naďalej dodržiava manželský sľub, sa svojím životom stáva konkrétnym svedectvom. Práve táto prežitá skúsenosť môže mladým ľuďom priblížiť to, čo by inak mohlo ostať len abstraktným princípom. Hlásanie krásy manželstva totiž neznamená len opakovať doktrínu. Znamená to ukázať, prečo je táto skutočnosť ľudská, žiaduca a plodná a ako sa ľudská láska môže stať možnou skutočnosťou, keď je osvetlená vierou.

Prinavrátiť manželstvu jeho význam

Táto výzva sa teda týka dvoch neoddeliteľných oblastí. Na jednej strane je Cirkev povolaná hlásať manželstvo ako povolanie. Na druhej strane musí prispieť k obnoveniu jeho spoločenského a antropologického významu v kultúre, v ktorej sa jeho verejná funkcia javí ako čoraz viac oslabená. Manželstvo posilňuje vzťahy medzi mužmi a ženami a medzi generáciami a vytvára hodnoty ako dôvera, vzájomnosť a zodpovednosť. Aj otvorenosť voči životu potrebuje prostredie dôvery a stability. V tomto zmysle nie je „demografická zima“ len otázkou počtu narodených detí. Vyjadruje aj vnútornú atmosféru, v ktorej prevláda hľadanie istoty a strach z krehkosti, čo sa prejavuje uzavretosťou voči životu.

Nestačí len odovzdať novým generáciám túžbu „založiť si rodinu“: treba im tiež pomôcť pochopiť zmysel a krásu manželstva.

Podsekretárka Dikastéria pre laikov, rodinu a život spomenula svoj osobný príbeh povolania k manželstvu: Vedela, že Niekto na ňu myslel už od večnosti, že mal pre ňu plán a že tomuto Niekomu môže dôverovať. Možno práve z tejto istoty môže vychádzať aj posolstvo Cirkvi pre nové generácie: nielen vysvetľovať manželstvo, ale aj ho ukázať; nielen ponúkať náuku, ale sprevádzať povolanie; nielen pripravovať svadbu, ale podporovať manželov na ich životnej ceste s istotou Božej vernosti voči ich ľudskej láske.

Preklad a spracovanie: Zuzana Klimanová