Cirkev

Vendelín Javorka SJ (12 a 13): Bukovina a V mene Vatikánu (1941 - jún 1945)

Prinášame ďalšiu časť rubriky o slovenskom jezuitovi Vendelínovi Javorkovi, kňazovi, významnom misionárovi a prvom rektorovi Pápežského kolégia Russicum v Ríme, ktorý bol 10 rokov politickým väzňom v sovietskych gulagoch. Tento rok si pripomíname 60. výročie jeho smrti a Žilinská diecéza preto slávi jeho osobitný Jubilejný rok. Rubriku pripravuje Bohuš Kaliarik.

Časť 12: Bukovina a neúnavný pastoračný zanietenec (1941 – 1944)

Páter Javorka opustil Rím a po dvojmesačnom pobyte (november – december 1941) v Bukurešti bol apoštolským nunciom poverený pôsobením v gréckokatolíckej pastorácii v Bukovine. Dorazil do Černovíc, ktoré boli provinčným strediskom tejto etnicky zmiešanej oblasti (Rumuni, Ukrajinci, Poliaci, Nemci, Česi, Slováci). Ubytoval sa v jezuitskej rezidencii.

(Bohuš Kaliarik)

Jeho úlohou bolo pomáhať vo farnostiach, ktoré zostali bez kňazov po nemeckom postupe. Počas troch rokov (do návratu Červenej armády) sa stal neúnavným pastoračným pracovníkom. Neustále bol na cestách, navštevoval jednu dedinskú farnosť za druhou, aby slúžil veriacim. Slúžil asi v 30 obciach, ako boli Sadagora, Vaškevci, Vižnica, Putivla, Radovce, Storožence a mnohé ďalšie. Niektoré obce boli vzdialené až 50 km od Černovíc. Vzhľadom na to, že rehoľný dom bol na kopci a bol dosť vzdialený od železničnej stanice a navštevovaných obcí a on trpel ischiasom, bolo to preňho fyzicky veľmi náročné. Musel chodiť buď pešo, alebo využívať obmedzenú dopravu - vozy, kone a občas vlak.

(Bohuš Kaliarik)

Páter Javorka vo svojom liste biskupovi Chomyšinovi (z 21. septembra 1944) opísal situáciu, kde rumunskí kňazi robili problémy, aby nemohol slúžiť v staroslovienčine, napríklad v Putyle a Sadovciach.

(Bohuš Kaliarik)

Časť 13: V mene Vatikánu (1944 – Jún 1945)

V marci 1944 bola Bukovina opätovne obsadená Červenou armádou. Černovice a priľahlá časť Bukoviny bola opäť začlenená do Sovietskeho zväzu. Páter Javorka sa zrazu ocitol na sovietskom území. Väčšina gréckokatolíckych a pravoslávnych duchovných z oblasti utiekla. Páter Javorka, vedomý si nebezpečenstva, sa rozhodol zostať a slúžiť ľuďom. V Černoviciach ostal sám.

(Bohuš Kaliarik)

Jeho rozhodnutie zostať bolo motivované túžbou pomáhať miestnym veriacim. Napriek tomu, že mu cesty po vidieku robili ťažkosti, radšej by bol zostal v Černoviciach. Uznanie jeho autority sovietskymi úradmi sa prejavilo v máji 1945. Dňa 23. mája 1945 sa mu podarilo oficiálne zaregistrovať Gréckokatolícke spoločenstvo a kostol Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky u štátnych orgánov a bol uznaný za jeho farára. Týmto činom zabezpečil legálnu existenciu gréckokatolíckej farnosti, ktorá neskôr prežívala ťažké časy a cerkev bola premenená na sklad.