Anjel Pána s Pápežom Františkom: Slobodní od naviazaností

Po modlitbe Anjel Pána pápež František pozval k modlitbe za jednotu kresťanov: 

„Drahí bratia a sestry, od 18. do 25. januára sa uskutoční tradičný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Tohtoročná téma je prevzatá z proroka Izaiáša: „Učte sa konať dobro, hľadajte spravodlivosť“ (1,17). Ďakujme Pánovi, ktorý verne a trpezlivo vedie svoj ľud k plnému spoločenstvu, a prosme Ducha Svätého, aby nás osvietil a podporoval svojimi darmi.

Cesta k jednote kresťanov a cesta synodálneho obrátenia Cirkvi sú prepojené. Preto využívam túto príležitosť, aby som oznámil, že sobotu 30. septembra sa na Svätopeterskom námestí uskutoční ekumenická modlitbová vigília, ktorou zveríme Bohu prácu 16. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody. Pre mladých ľudí, ktorí prídu na vigíliu, bude počas celého víkendu pripravený špeciálny program, ktorý organizuje komunita Taizé. Už teraz pozývam bratov a sestry všetkých kresťanských denominácií, aby sa zúčastnili na tomto zhromaždení Božieho ľudu.“

Svätý Otec tradične prejavil svoju blízkosť Ukrajine: 

„Bratia a sestry, nezabúdajme na trpiaci ľud Ukrajiny! Zostaňme im nablízku svojimi citmi, pomocou a modlitbami.“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

2. nedeľa v období Cez rok (A), 15. januára 2023

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Evanjelium dnešnej liturgie (porov. Jn 1,29-34) podáva svedectvo Jána Krstiteľa o Ježišovi potom, čo ho pokrstil v rieke Jordán. Hovorí: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja“ (v. 29-30).

Tento výrok, toto svedectvo, odhaľuje Jánovho ducha služby. Bol poslaný, aby pripravil cestu Mesiášovi, a urobil to bez toho, aby sa šetril. Ľudsky povedané, človek by si myslel, že  dostane „ocenenie“, významné miesto v Ježišovom verejnom živote. Nestalo sa tak. Ján po splnení svojho poslania vie ustúpiť, stiahne sa zo scény, aby uvoľnil miesto Ježišovi. Videl, ako na neho zostúpil Duch (porov. v. 33-34), ukázal na neho ako na Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta, a teraz ho zasa pokorne počúva. Z proroka sa stáva učeníkom. Kázal ľuďom, zhromažďoval učeníkov a dlho ich formoval. Nikoho však neviaže na seba. A to je ťažké, ale je to znak pravého vychovávateľa: neviazať ľudí na seba. Ján to robí takto: stavia svojich učeníkov do Ježišových šľapají. Nejde mu o to, aby mal nasledovníkov, aby získal prestíž a úspech, ale vydáva svedectvo a potom ustupuje, aby mnohí mali radosť zo stretnutia s Ježišom. Môžeme povedať: otvoril dvere a odišiel.

Týmto duchom služby, svojou schopnosťou uvoľniť miesto Ježišovi, nás Ján Krstiteľ učí niečomu dôležitému: slobode od pripútanosti. Áno, pretože je ľahké pripútať sa k úlohám a pozíciám, k potrebe byť vážený, uznávaný a odmeňovaný. A to je síce prirodzené, ale nie je to dobré, pretože služba zahŕňa nezištnosť, starostlivosť o iných bez vlastných výhod, bez postranných úmyslov, bez očakávania odmeny. Aj nám prospeje, ak si podobne ako Ján vypestujeme cnosť ustúpiť vo vhodnom čase a svedčiť o tom, že referenčným bodom v živote je Ježiš. Odstúpiť, naučiť sa odísť: splnil som túto misiu, sprostredkoval som toto stretnutie, odchádzam a nechávam miesto Pánovi. Naučiť sa ustúpiť, nebrať niečo ako protislužbu pre nás.

Zamyslime sa nad tým, aké je to dôležité pre kňaza, ktorý je povolaný kázať a sláviť nie kvôli protagonizmu alebo záujmu, ale aby sprevádzal druhých k Ježišovi. Zamyslime sa nad tým, aké je to dôležité pre rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti s toľkými obetami, ale potom ich musia nechať, aby šli slobodne svojou cestou: v práci, v manželstve, v živote. Je dobré a správne, že rodičia naďalej zabezpečujú svoju prítomnosť a hovoria svojim deťom: „Nenecháme vás samých“, ale diskrétne, bez dotieravosti. Sloboda rásť. To isté platí aj pre iné oblasti, ako je priateľstvo, partnerský život, život v spoločenstve. Oslobodiť sa od pripútanosti vlastného ega a vedieť ustúpiť niečo stojí, ale je to veľmi dôležité: je to rozhodujúci krok ako rásť v duchu služby, bez hľadania protislužby.

Bratia a sestry, skúsme sa sami seba spýtať: sme schopní urobiť miesto iným? Počúvať ich, nechať ich slobodných, nepripútavať si ich k sebe vyžadujúc uznania? A tiež nechať ich občas hovoriť. Nepovedať: „Ty nič nevieš!“ Nechať hovoriť, nechať miesto iným. Priťahujeme druhých k Ježišovi alebo k sebe? A opäť podľa Jánovho príkladu: vieme sa tešiť z toho, že ľudia idú svojou vlastnou cestou a nasledujú svoje vlastné povolanie, aj keď si to vyžaduje istý odstup od nás? Tešíme sa z ich úspechov úprimne a bez závisti? Toto znamená nechať iných rásť.

Nech nám Mária, služobnica Pána, pomôže oslobodiť sa od pripútaností, aby sme urobili miesto Pánovi a vytvorili priestor druhým.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Andrej Klapka)

-mj-