Anjel Pána: Spomienka na zosnulých nám pripomína, že Boh nezabúda na nikoho

V nedeľu 2. novembra pred modlitbou Anjel Pána pápež Lev XIV. pripomenul, že v týchto novembrových dňoch zmŕtvychvstanie Krista osvetľuje život každého človeka. „Boží zámer je jasný – aby nikto nezahynul naveky a aby každý žiaril svojou jedinečnou krásou,“ povedal Svätý Otec. Spomienka na zosnulých je podľa neho pozvaním pamätať s nádejou a dívať sa na budúcnosť očami viery.

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

V týchto prvých novembrových dňoch zmŕtvychvstanie ukrižovaného Ježiša osvetľuje život každého z nás. Povedal nám totiž: „Toto je vôľa toho, ktorý ma poslal, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň“ (Jn 6, 39). Boží zámer je teda jasný: aby nikto nezahynul naveky a aby každý mal svoje miesto a žiaril svojou jedinečnou krásou.

Toto je tajomstvo, ktoré sme včera slávili na sviatok Všetkých svätých: spoločenstvo rozdielov, ktoré, takpovediac, rozširuje Boží život na všetky jeho dcéry a synov, ktorí chcú mať na tomto živote podiel. Ide o túžbu, ktorá je zapísaná v srdci každého človeka, túžbu po uznaní, pozornosti a radosti. Ako vysvetlil pápež Benedikt XVI., výraz „večný život“ dáva pomenovanie tomuto nepopierateľnému očakávaniu, pričom nejde o nekonečné pokračovanie času, ale ponorenie sa do oceánu nekonečnej lásky, kde už neexistuje predtým a potom. Táto plnosť života a radosti v Kristovi je to, v čo dúfame, a čo očakávame celou svojou bytosťou (porov. encyklika Spe Salvi, 12).

Dnešná spomienka na Všetkých verných zosnulých nám toto tajomstvo ešte viac približuje. Vždy, keď napokon smrť celkom vezme hlas, tvár alebo niekoho celý svet, vo svojom vnútri chápeme Božiu starosť o to, aby nikto nezahynul. V skutočnosti je každý človek celým svetom. Dnešný deň je teda dňom, ktorý je výzvou pre ľudskú pamäť, takú vzácnu a pritom takú krehkú. Bez spomienky na Ježiša, na jeho život, smrť a zmŕtvychvstanie, hrozí, že zabudneme na nesmierny poklad každodenného života. V Ježišovej mysli však aj tí, na ktorých si nikto nespomína alebo ktorých história zdanlivo vymazala, vždy zostávajú vo svojej nekonečnej dôstojnosti. Ježiš, kameň, ktorí stavitelia zavrhli, je teraz kameňom uholným (porov. Sk 4, 11). To je veľkonočné posolstvo. Z tohto dôvodu kresťania vždy spomínajú na zosnulých pri každej Eucharistii a dodnes prosia, aby sa na ich blízkych spomínalo v eucharistickej modlitbe. Toto posolstvo prináša nádej, že nikto nezahynie.

Nech nás návšteva cintorína, kde ticho prerušuje ruch a zhon života, pozýva všetkých, aby sme spomínali a očakávali v nádeji. Lebo ako hovoríme vo vyznaní viery: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“ Hľaďme teda na budúcnosť, nech nie sme uzavretí v minulosti ani v sentimentálnych slzách nostalgie. Nebuďme uzavretí ani v prítomnosti, akoby v hrobe. Nech nás i všetkých osloví známy hlas Ježiša, lebo to je jediný hlas, ktorý prichádza z budúcnosti. Volá nás po mene, pripravil nám miesto a oslobodil nás od pocitu bezmocnosti, ktorý nás v živote pokúša vzdať sa. Nech nás Panna Mária, žena Svätej soboty, opäť naučí dúfať.

Preklad: Klára Tomášiková, Martin Jarábek

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.