Regina Caeli: Božia láska nie je odmenou za poslušnosť, ale jej začiatkom

Drahí bratia a sestry, prajem vám požehnanú nedeľu!

Dnes sme v evanjeliu počuli niekoľko slov, ktoré Ježiš adresuje svojim učeníkom počas Poslednej večere. Keď robí z chleba a vína živé znamenie svojej lásky, hovorí: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14, 15). Toto tvrdenie nás oslobodzuje od omylu, totiž od predstavy, že sme milovaní preto, lebo zachovávame prikázania. Naša spravodlivosť by potom bola podmienkou Božej lásky. V skutočnosti je to naopak: Božia láska je podmienkou našej spravodlivosti. Prikázania naozaj zachovávame podľa Božej vôle vtedy, keď spoznávame jeho lásku k nám, tak ako ju Kristus zjavuje svetu. Ježišove slová sú teda pozvaním do vzťahu, nie vydieraním ani neistým podmieňovaním.

Preto nám Pán prikazuje, aby sme sa milovali navzájom tak, ako on miloval nás (porov. Jn 13, 34): práve Ježišova láska v nás rodí lásku. Kristus sám je mierou a normou pravej lásky: tej, ktorá je verná navždy, čistá a bezpodmienečná. Tej, ktorá nepozná nijaké „ale“ ani „možno“, ktorá sa daruje bez túžby vlastniť, ktorá dáva život bez toho, aby niečo žiadala späť. Keďže Boh miluje prvý nás, aj my môžeme milovať. A keď skutočne milujeme Boha, naozaj sa milujeme aj navzájom. Je to podobné ako so životom: iba ten, kto ho prijal, môže žiť, a tak iba ten, kto bol milovaný, môže milovať. Pánove prikázania sú preto poriadkom života, ktorý nás uzdravuje z falošných lások; sú duchovným štýlom, ktorý je cestou k spáse.

Práve preto, že nás miluje, nás Pán nenecháva samých v skúškach života: prisľubuje nám Parakléta, teda Obrancu, „Ducha pravdy“ (Jn 14, 17). Je to dar, ktorý „svet nemôže prijať“ (tamže), pokiaľ zotrváva v zle, ktoré utláča chudobného, vylučuje slabého a zabíja nevinného. Kto však odpovedá na Ježišovu lásku ku všetkým, nachádza v Duchu Svätom spojenca, ktorý nikdy nesklame. „Vy ho poznáte,“ hovorí Ježiš, „pretože ostáva u vás a bude vo vás“ (tamže). Vždy a všade tak môžeme vydávať svedectvo o Bohu, ktorý je láska. Toto slovo neoznačuje nejakú predstavu ľudskej mysle, ale skutočnosť Božieho života, skrze ktorú bolo všetko stvorené z ničoho a vykúpené zo smrti.

Keď nám Ježiš daruje pravú a večnú lásku, delí sa s nami o svoju identitu milovaného Syna: „Ja som vo svojom Otcovi a vy vo mne a ja vo vás“ (v. 20). Toto hlboké spoločenstvo života usvedčuje Žalobcu, teda protivníka Parakléta, ducha stojaceho proti nášmu Obrancovi. Kým Duch Svätý je silou pravdy, tento Žalobca je „otcom lži“ (Jn 8, 44), ktorý chce postaviť človeka proti Bohu a ľudí proti sebe navzájom. Presný opak toho, čo robí Ježiš, keď nás zachraňuje od zla a zjednocuje ako ľud bratov a sestier v Cirkvi.

Drahí, plní vďačnosti za tento dar sa zverme do príhovoru Panny Márie, Matky Božskej lásky.

Preklad Martin Jarábek